Na začiatok jedna otázka: Kvôli čomu prišiel Ježiš na zem? – Spasiť nás, vykúpiť nás, vziať na seba naše hriechy a choroby, ukázať nám, ako máme žiť, aby priniesol Ducha Svätého, otvoriť nebo… – Áno, všetko je to pravda. Jezuitskí odborníci na Bibliu vydávajú takzvanú Jeruzalemskú Bibliu. Je to Sväté Písmo, ktoré je opatrené mnohými poznámkami, ktoré v sebe obsahujú vždy najnovšie výskumy Sv. Písma. Ján Krstiteľ hovorí: ”Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. (…) On (Ježiš) vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.”(Mt 3,11) A práve v poznámkach spomínanej Jeruzalemskej Biblie sa hovorí, že toto je hlavný dôvod prečo Ježiš prišiel. Keď Boh stvoril muža a ženu, mali v sebe Ducha Svätého. A pretože zhrešili, stratili Ho. Predtým, ako zhrešili, počuli Boha ako sa s nimi rozpráva. Počuli Ho a stretali sa s Ním. Ale hriech spôsobil, že Duch Svätý od nich odišiel. Už nemohli viac Boha vidieť, počuť. Ale Boh to chcel napraviť. Áno, Ježiš prišiel, aby nás vykúpil a spasil z našich hriechov, aby vzal na seba našu hriešnosť, ktorú sme zdedili po Adamovi. A keď hriech z nás vyšiel, Ježiš nás mohol „pokrstiť“ v Duchu Svätom. Môže nás naplniť svojím Duchom. Ak sme stále naplnení hriechmi, nemôže nás naplniť Duchom.
V našej Cirkvi máme krásnu vec – krst. Pokrstili nás, keď sme boli malí a nepamätáme si to, ale máme papier, ktorý nám pripomína, že sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Nášmu duchu sa stalo niečo úžasné. V prvých storočiach Cirkvi krstili ľudí nasledovným spôsobom: Veľa ľudí čakalo pred kostolom. Boli to ľudia, ktorí počuli o Ježišovi a dostalo sa im veľa vyučovania o Bohu. Toto obdobie vyučovania, nazývané katechumenát, trvalo dva roky. Títo ľudia vošli do predsiene kostola. Vyzerala ako plaváreň a nazývala sa baptistérium. Najprv vošli iba muži. Vstúpili do vody, v ktorej ich krstili. Keď vyšli z vody, obliekli im biele rúcho. Potom ich vzali do ďalšej miestnosti, a tam čakali na ženy. Keď boli pokrstené aj ženy, pripojili sa k mužom. Nasledovala modlitba, ktorú sa modlili kňazi vkladaním rúk a neskôr biskupi a žiadali Boha, aby naplnili týchto prázdnych ľudí svojím Duchom. Potom ich vzali do tretej miestnosti, ktorá bola najväčšia zo všetkých. V tej miestnosti bol oltár. Títo ľudia ešte nikdy predtým neprijali Ježišovo Telo a Krv. V tejto skupine to bolo veľmi vzrušujúce. Boli veľmi čistí – boli obmytí vodou, naplnení Duchom Svätým a teraz prijímali Telo a Krv Pána Ježiša po prvý raz. Zlodeji prestali kradnúť, prostitútky prestali so svojou činnosťou, nahnevaní sa prestali hnevať. Bol to čas nesmiernej zmeny v živote. My to dnes prežívame podobne – máme krst väčšinou ako deti, niekedy ako dospelí, niekedy iba s trochou vody, ale na niektorých miesta sa v katolíckej Cirkvi tiež krstí ponorením do vody. A máme aj „tretiu miestnosť“ – náš kostol. Niekde sa počas tohto procesu „vstupovania do troch miestností“ niečo deje. Nazývame to krst Duchom Svätým. Je to výsledok krstu, birmovania a prijímania Eucharistie. Je to veľmi skutočné. Niečo sa skutočne deje s duchom danej osoby. Prijímame Božieho Ducha, ktorý je veľmi silný, veľmi čistý, veľmi dobrý a on prichádza a žije vo mne. Roy Hendy, podľa ktorého prednášky je táto katechéza, o sebe hovorí: Keď som mal tridsať osem rokov, bol som verný rímokatolík. Mal som sedem detí. Bol som verný katolík. Každú nedeľu som chodil do kostola, ale nikdy som nečítal Bibliu. Nikdy som deťom nehovoril o Bohu, každú nedeľu chodili do kostola, ale ináč… Bol som veľmi násilným, veľmi zlým otcom, veľa som pil a fajčil. Chodil som na celonočné večierky so svojou manželkou. Moja manželka je veľmi malá a obyčajne som ju niesol domov, lebo nebola schopná kráčať. Vo veku 38 rokov som neveril tomu, že Boh by mohol prísť a zmeniť môj život. Niekto mi povedal o Ježišovi. Povedal mi, že Ježiša zabili a zomrel na kríži za mňa. Nedávalo mi to zmysel a napriek tomu som bol stále násilný, pil som, nadával ale aj tak som každú nedeľu chodil do kostola a pristupoval k sv. prijímaniu. Jeden kňaz sa modlil za mňa i za moju manželku, aby podstata krstu a sv. prijímania urobila to, čo má urobiť – aby sa naplnili. Modlil sa za mňa v mojom dome, ale nič sa nestalo. O dva dni neskôr som bol v garáži pri aute a mysľou mi prebehlo slovo: Kajaj sa, ľutuj svoje hriechy. Kľakol som si v garáži a začal som plakať. A potom som Bohu povedal, že mi je naozaj ľúto, že som bol taký zlý otec, že ľutujem, že som toľko pil. Povedal som Bohu, že ľutujem svoje oplzlé rozprávanie a nadávky, a zdalo sa mi, že som zakúsil Božiu lásku. Trvalo to asi hodinu. Bežal som k manželke, veľmi rozrušený a povedal som jej, že v garáži mi Boh povedal, že ma má veľmi rád. Mal som dojem, že Ježiš skutočne zomrel za moje hriechy. Moja manželka ma objala, veľmi vzrušená a povedala, že to isté sa jej stalo deň predtým. O dva dni sme šli na veľkú oslavu, kde bolo veľa piva. Prišli sme k dverám a nemohli sme vojsť dnu. Otočili sme sa a vrátili sa domov. Užasnuté deti nemohli pochopiť, čo sa nám stalo. Najstarší syn mi povedal, že som bol najhorší otec na svete, ale stal sa so mnou zázrak a to mu umožnilo uvažovať o Bohu.
Krst v Duchu Svätom je výsledkom sviatostí. V ranej Cirkvi sa to stalo každému. Sv. Irenej v 3. storočí napísal, že v našej Cirkvi (v jeho dobe a cirkevnom spoločenstve) máme ľudí, ktorí prorokujú. Sú ľudia, ktorí vkladajú ruky na chorých a tí sa uzdravujú. V jeho spoločenstve v Lyone majú ľudí, ktorí prikazujú démonom, aby opúšťali ľudí a tí odchádzajú. Sv. Irenej tiež píše, že v ich spoločenstve majú ľudí, ktorí boli už mŕtvi, a teraz žijú. Oni naozaj boli mŕtvi a ľudia im prikázali: ”Vstaň a choď.”
Keď sme pokrstení Duchom Svätým, Boh nám dáva dary a tie v niektorých ľuďoch vyvolávajú veľa nespokojnosti. Tieto dary dostávame, aby sme ich používali a pomáhali iným. Charizmy – dary sú vymenované v Biblii. Ako dostaneme tieto dary? Keď si ich žiadame.
Aj Ježiš sám bol naplnený Duchom Svätým. Stalo sa to vtedy, keď Ho Ján Krstiteľ pokrstil vodou. Prišiel Duch Svätý a naplnil Syna Božieho. Prečo Boží Syn potreboval naplnenie Duchom Svätým? Lebo zanechal všetku svoju moc a majestát v nebi. A Boží Syn prišiel na zem ako normálny človek, podobný nám vo všetkom, okrem hriechu. Potreboval Ducha Svätého ako človek a keď Ho Duch naplnil, Ježiš začal hovoriť slová z neba. Začal mať slová poznania. Napríklad: Keď bol Natanael – Filip pod figovníkom a myslel si, že ho tam nik nevidel… Samaritánka pri studni – „Mala si päť mužov a ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj manžel…“. A keď Ježiš zomrel na kríži za všetky naše hriechy, vstal z mŕtvych a vrátil sa k Otcovi v nebi, Boh Otec a Boh Syn sa spojili a povedali – teraz môžeme poslať Ducha Svätého všetkým. Sv. Peter povedal počas Turíc, že kto sa bude kajať, oľutuje hriechy, dostane dar Ducha Svätého. Nevieme koľkí tam vtedy boli, ale vieme, koľko sa ich kajalo – 3000 ľudí. Možno tam vtedy bolo desať tisíc ľudí, ale tri tisícky povedali, že ľutujú svoje hriechy. Boli naplnení Duchom Svätým.
My žijeme v obdivuhodnom období našej Cirkvi. Prvých 400-500 rokov boli kresťania skutočne nové stvorenia. Nekradli, netrpeli depresiami, Boh ich skutočne urobil novými stvoreniami. Ale postupom času kresťanstvo zoslablo a ľudia už veľmi neverili v to, čo verili na začiatku. A už ani veľa ľudí nemalo dary Ducha tak, ako na začiatku a tak pomaly začali hovoriť, že dary nie sú pre dnešok, ale boli pre počiatočnú dobu. Ale Biblia nikde nehovorí, že vyliatie Ducha Svätého je iba pre počiatočnú dobu. Ba dokonca v dnešnej Cirkvi Svätý Otec hovorí a píše, že dary Ducha Svätého sú pre dnešok. Pápež hovorí, že tento krst v Duchu Svätom, je účinkom sviatostí – ich výsledkom, je veľmi skutočný a určený pre dnešok. V Biblii sa hovorí, že po daroch Ducha Svätého musíme dychtiť. Prečo? Pretože na nás, na naše deti a ľudí v našom okolí môže útočiť svet. Môžete mať priateľa, na ktorého útočí diabol. Boh dáva svojim ľuďom v Cirkvi dary, aby sa používali a my môžeme pomocou týchto chariziem pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Sú to mocné, úžasné dary. Nedostaneme ich preto, že sme svätí a že sme dobrí. Keď máme dary, pomáhajú nám stať sa dobrými.
Boh chce, aby sme boli služobníkmi. Ale my sa nimi môžeme stať len vtedy, keď budeme mať Ducha Svätého v sebe. Boh chce, aby sme milovali. A milovať znamená prorokovať. Ježiš žene – Samaritánke pri Jakubovej studni preukázal lásku tým, že jej povedal, že mala päť mužov. A ten, s ktorým žije, nie je jej manžel. Usvedčil ju, že žila v nezriadenom vzťahu. To je láska. Pretože ju to priviedlo k ľútosti a pokániu. Prišla do Božieho kráľovstva. Keď máme Ducha Svätého, môžeme sa zaľúbiť do Ježiša. Staneme sa dobrí. Jedna z najkrajších vecí je pochopenie, že Boh nechce, aby sme sa snažili byť dobrými, alebo aby sme bojovali o zachovanie Desatora iba vlastnými silami. Ak totiž máme Ducha Svätého, tak sa to jednoducho stane, ako niečo úplne normálne a samozrejmé. Človek si zrazu zamiluje Bibliu a začne ju čítať. Duch Svätý a Slovo prichádzajú k človekovi ako jedno. Človek pociťuje túžbu hovoriť ľuďom o Ježišovi, modliť sa za nich, modliť sa za ich uzdravenie. Znesie aj nepochopenie zo strany sveta, aj to, že si o ňom ľudia budú myslieť, že sa pomiatol. Ale keď to budeme robiť, mnohí uveria v Ježiša a zatúžia po ňom. Toto je Duch Svätý.Prináša Boha do našich sŕdc. Odoberá depresiu a smútok. Zlým duchom prikazuje, aby odišli. A ľudia dvíhajú ruky k Bohu a kričia od radosti ”Aleluja.” Toto spôsobuje Duch Svätý. Je hnacím motorom života kresťana. Nebojme sa prijať Ducha Svätého!
Je mnoho ľudí, ktorí vedia o tom, že potrebujú Ducha Svätého k svojmu životu viery a predsa nie sú schopní ho pozvať. Prečo? Pretože majú strach z toho, že sa v ich živote veľa zmení a oni sa nechcú rozlúčiť so svojim starým polovičatým kresťanským životom. Niekedy dokonca lipneme k nejakému hriechu. Alebo sú v našom živote skryté hriechy a my sa bojíme, že ak sa odovzdáme Duchu Svätému, oni budú vyjavené a odhalené. Veľakrát sú prekážkou nášho otvorenia sa pre Ducha Svätého naše predsudky. Mnohí kresťania sú nakazení falošným učením niektorých kňazov, ktorí tvrdia, že charizmy je niečo nenormálne a že sa dá žiť viera bez nich. Ale Biblia usvedčuje týchto „odborníkov“ z klamstva. Bez Ducha Svätého niet v nás skutočného nadprirodzeného života. Často sa stáva, že človek trpí rôznymi komplexami a pocitom menejcennosti, ktoré mu brania uveriť, že Boh by sa mohol práve k nemu skloniť, práve jeho milovať a práve jeho obdarovať. Necítia sa toho hodní. Nikto z nás nie je hodný sám od seba. Nás urobil hodnými Ježiš. A to len tak, zadarmo, pretože nás nekonečne miluje takých akí sme. Ak aj máme problémy, Duch Svätý prichádza práve preto, aby ich riešil, aby nás uzdravoval, aby nás posilňoval, utešoval a robil schopnými veriť a milovať Boha a ľudí okolo seba.
Nebojte sa otvoriť Duchu Svätému! Nebojte sa prosiť o jeho charizmy, pretože to sú základné prejavy nášho nového života v Ježišovi.
Spracované podľa prednášky Roya Hendyho z komunity House of the Open Door.
Pridaj komentár