Rímskokatolícka cirkev
Aktuálne
Nedeľa, 31. 5. 2020, 04:50 hod.
 liturgická farba Zoslanie Ducha Svätého (slávnosť) 
Dnešné liturgické texty
Liturgia hodín  – denná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi; modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici Liturgia hodín – denná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi; modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici
Sväté písmo - biblia on-line; vyhľadávanie; generovanie súradníc; konkordancie Sväté písmo - biblia on-line; vyhľadávanie; generovanie súradníc; konkordancie
Kontakt

Rímskokatolícka cirkev
farnosť Nálepkovo
Hlavná 385
053 33 Nálepkovo

Tel:  +421 (0)905 830 688
email: nalepkovo@burv.sk

Jednou z najdôležitejších a zároveň najpodstatnejších súčastí sviatosti zmierenia je spytovanie svedomia. Je paradoxom, že najviac ho zanedbávajú tí, čo to najviac potrebujú. V tomto článku nájdete naozaj podrobné „Spovedné zrkadlo“ – pomôcku pri spytovaní svedomia. Občas sa vám možno bude zdať, že sa niektoré veci opakujú, ale sú to len rôzne uhly pohľadu na fakt, ktorým je hriech v našom živote. Verím, že vám to pomôže k dobrej príprave na predvianočnú sv. spoveď. 

 

Spytovanie svedomia pre dospelých

Viera v Boha
1. Ja som Pán tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
Boh je láska. Pozval ma do života preto, aby som ho poznal a mal rád. Moja láska k nemu sa ma prejavovať
zachovávaním životných pravidiel – Božích prikázaní. Mám sa riadiť podľa jeho vôle.

Základné zameranie života
Čomu dávam prvé miesto vo svojich myšlienkach, citoch? Aké je základné nasmerovanie môjho života? Mám srdce upriamené na Boha a milujem ho nadovšetko? Celým srdcom, celou dušou, celou mysľou, celou silou? Konám svoje skutky z hlbokej viery? Mám azda iných bôžikov? Som to ja sám, alebo je to osoba či nejaká vec ? Spolieham sa len na seba, svoje schopnosti ? Zmyslom môjho života sa stali len vonkajšie veci: peniaze, majetok, kariéra, moc, umenie, záľuba, blahobyt, zábava, sex?
Verím všetko, čo Boh zjavil v dejinách spásy? Verím,  že Boh sa dal poznať v Ježišovi Kristovi ako osoba? Pokladám Cirkev za tajomné Kristovo tajomné telo, v ktorom pokračuje dielo spásy?

Ochrana viery
Bol som ľahostajný a nedbalý v rozvíjaní viery? Z ľahostajnosti som sa zúčastňoval na nekatolíckych či protináboženských podujatiach? Podporoval som protináboženské organizácie, literatúru a podobne? Čítal som alebo dal som iným čítať knihy, noviny a časopisy nebezpečné pre vieru a mravy? Mam cit zodpovednosti a nadšenia za vieru? Chránil som si svoju katolícku vieru a bol som pri tom znášanlivý k príslušníkom iných vyznaní? Mal som nejaké pochybnosti vo viere? Hanbil som sa za vieru, za náboženské úkony? Správal som sa, akoby som nebol katolíkom? Hovoril som proti viere? Čo robím v pochybnostiach? Staral som sa o vysvetlenie nejasnosti vo viere rozhovorom s kňazom? Vzdelával som sa vo viere čítaním Svätého písma, náboženskej literatúry? Vyhýbal som sa všetkému čo škodí viere?

Modlitba
Môj vzťah k Bohu sa prejavuje primeranou modlitbou. Modlitba je prostriedok spojenia s Bohom.
Našiel som si čas na modlitbu? Modlil som sa vôbec? Modlieval som sa pravidelne ráno i večer? Hľadal som
spojenie s Bohom v modlitbe počas dňa? Pristupoval som k modlitbe s ochotou, alebo bral som ju len ako nutnú
povinnosť? Ako vyzerala moja modlitba? Bol to úprimný úctivý osobný rozhovor? Alebo len nedbalý mechanický zvyk? Bol som pri modlitbe dobrovoľne roztržitý? Modlil som sa s odovzdanosťou do Božej vôle? Bol som pri modlitbe vnímavý na Božie vnuknutia? Bola moja modlitba úctivá vo vonkajších prejavoch? Nekonal som ju na obdiv pred inými ľuďmi? Obsah a úmysly mojej modlitby boli zhodné s modlitbou Otče náš? Zahŕňal som do modlitby všetko, čo som prežíval, obetoval som v nej svoje práce, radosti i utrpenia? Poznám osobnú modlitbu? Modlil som sa za cirkev a jej potreby? Okrem prosebnej modlitby má u mňa miesto aj modlitba ďakovná a oslavná?

Dôvera v Boha
Naozaj dôverujem Bohu? Nenahradili moju dôveru v Boha povery, veštenie (z hviezd, horoskopov, kariet, kávovej
usadeniny, z ruky, zo snov), rozličné formy mágie, čarovanie, špiritistické sedenie a podobne? Opovážlivo som sa
spoliehal na Božie milosrdenstvo, hrešiac v tom domnení, že mi Boh i tak odpustí?
V utrpení a vo skúškach upadal som do beznádeje až zúfalstva? Reptal som proti Bohu? Robil som mu výčitky?
Ponáral som sa do nadmerného rozmýšľania o sebe? Oddával som sa smútku?

Svätokrádež
Znesvätil som Bohu zasvätené osoby (porušenie sľubu čistoty, týranie, znemožnenie posvätnej služby), miesta (skutok nečistoty, vražda, bitka, krádež, obchodovanie v kostole alebo na cintoríne), veci (sviatosti, relikvie, oltáre,
nádoby, rúcha)? Pristúpil som k svätému prijímaniu alebo k inej sviatosti v stave ťažkého hriechu?

 

Úcta k Bohu
2. Nevezmeš meno Božie nadarmo
Meno reprezentuje osobu. Neúctivé, posmešné vyslovovanie mena uráža osobu. Božie meno predstavuje samého
Boha. Z úcty ho píšeme s veľkým B, Zneuctenie Božieho mena je zneuctením samého Boha.
Božie meno používame len vtedy, keď sa modlíme a keď hovoríme o Bohu. Podobne používame aj mená Ježiš a
Kristus. Úctivo tiež vyslovujeme mená Panny Márie, svätého Jozefa a ostatných svätých, lebo sú blízki Bohu.
Takisto úctivo hovoríme o všetkom, čo je posvätné (sviatosti, obrady, kňazi, rehoľníci, slová Svätého písma, pravdy viery ).
Hovoril som o Bohu, svätých a posvätných veciach ako o niečom svetskom a cudzom? Vyslovoval som Božie meno a mená svätých nadarmo (bez potreby, bez príčiny) v prekvapivých situáciách ako výraz citov, údivu, preľaknutia, strachu? Nerozvážne a neúctivo som vyslovoval sväté mená ako prejav nezriadených citov, napríklad v netrpezlivosti, v hneve, v ťažkom rozčúlení? Dokonca s oplzlými slovami? Je to už u mňa návyk? Dal som tým pohoršenie niekomu? Deťom?
Klial som s použitím svätých mien? Moje preklínanie bolo proti samému Bohu? Zlorečil som iným ľuďom tak, že
som Boha volal na pomoc svojej zlobe? Dal som tým pohoršenie?
Volám Boha za svedka pre každú maličkosť? Falošne som prisahal, volajúc Boha za svedka na potvrdenie mojej lži?
Splnil som sľub daný Bohu (súkromný, vecný, verejný, záväzky manželské, kňazské, rehoľné)?
Hovoril som neúctivo o posvätných veciach? Posmieval som sa z náboženských obradov a úkonov? Zosmiešňoval
som ich? Rozprával som neslušné vtipy o ľuďoch v Božej službe (kňazi, rehoľníci)? Zneužíval som slová Svätého
písma na vtipkovanie? Komolil som ich? Odprosujem Boha za zneucťovanie jeho mena?

 

Svätenie sviatočného času
3. Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil
Biblická správa o stvorení hovorí o určitom pracovnom rytme a o odpočinku. Človek je Božím obrazom aj v práci. Preto tretí Boží príkaz chráni človeka, aby sa nestal otrokom práce a aby mal účasť na Božom odpočinku, na blaženom pokoji v Bohu.

Dodržiavanie pracovného pokoja
Presúvam si z nedbanlivosti služobné, domáce či študijné práce na nedeľu a sviatočný deň? Kázal som ich robiť aj
iným? Dávam príklad členom rodiny a iným ľuďom v tom, že sviatočný deň treba svätiť? Dlhšiu dobu a ťažko som pracoval v nedeľu a vo sviatočný deň bez dostatočne vážnych dôvodov? Ako často? Nevypĺňam celý deň Pánov prehnaným zhonom za zábavami, športom a umením? Ako si celkove prežívam nedele a sviatočné dni? Líšia sa od všedných dni? Sú pre mňa dňami telesného i duševného zotavenia?

Spoločenstvo s Bohom
Človek má nielen odpočívať, ale deň odpočinku má byť posvätný – oddelený pre Boha. Má to byť deň spoločenstva s Bohom. Boh sám volá do svojho spoločenstva vo sviatočný deň ako sprítomnenie Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom sa uskutočňuje pri slávení Eucharistie vo svätej omši.

Prečo chodím do kostola? V duchu viery spoluobetovať seba, zjednocovať sa s Kristom, osláviť Boha? Alebo len zo
zvyku, kvôli hudbe, móde či inému profannému účelu?
Z nedbalosti som prichádzal na svätú omšu neskoro? Odchádzal som z nej pred ukončením? Bola moja účasť na
svätej omši podľa možnosti viditeľným spoločenstvom okolo oltára, alebo som len stál a bavil sa pri kostole?
Bol som na svätej omši dobrovoľne nesústredený? Modlil som sa a spieval som s ostatnými? Správal som sa v
kostole neúctivo, rúhavo? Obzeral, rozprával a smial som sa? Znepokojoval a vyrušoval som iných? Dával som im
pohoršenie neslušným odevom? Prijímal som kázeň so správnym úmyslom odniesť si poučenie a povzbudenie z
Božieho slova? Zapájal som sa podľa možnosti do úkonov svätej omše (prisluhovanie, spev, lektorská služba,
obetný sprievod)? Vyhýbal som sa svätému prijímaniu z nedbalosti, úzkostlivosti či ostychu pred ľuďmi?
Neužitočne som kritizoval bohoslužby, kňazov, veriacich?
Vynechal som z vlastnej viny svätú omšu v nedeľu a prikázaný sviatok? Koľkokrát? Prekazil som účasť na svätej omši iným, deťom, podriadeným?
Je pre mňa nedeľa dňom stretnutia sa s Bohom, so zmŕtvychvstalým Kristom?

Spoločenstvo s Cirkvou
Nedeľa i sviatočný deň majú spoločenský rozmer. Sú dňami prežívania kresťanského spoločenstva v rodine, vo
farnosti, v Cirkvi. Vedú nás k uchovávaniu rodinného ducha i k prejavom kresťanskej lásky voči iným, najmä k
chorým, osamelým, zabudnutým.

Je pre mňa nedeľa dňom radostného spoločenstva v kruhu rodiny? Využívam nedeľu na prejavy kresťanskej lásky
voči iným ľuďom (návštevy chorých, osamelých)? Ako Ježišov učeník rozdávam pri nedeľných stretnutiach s
ľuďmi jeho pokoj a radosť? Dávam si pozor na to, aby som nešíril nepokoj?
Cítim sa byť živým členom kresťanského spoločenstva? Primerane si prežívam cirkevný rok? Svätím prikázané
cirkevné sviatky? Často pristupujem k sviatosti zmierenia a k sv. prijímaniu? Dodržiavam príkazy o pôstoch? Zapájam sa do života farnosti, Cirkvi? Mám dostatok nadšenia pre budovanie spoločenstva?

 

Život v spoločenstve
4. Cti svojho otca a svoju matku.
Nežijem na svete sám. Boh ma postavil do spoločenstva rodiny, v ktorej mi dal rodičov ako svojich viditeľných
zástupcov. V nich mám uznať autoritu, čo praktický znamená, že ich mám ctiť, milovať a poslúchať. Vzťah úcty a
lásky k nim nikdy neprestáva. Vzťah poslušnosti trvá do obdobia dospelosti a osamostatnenia sa. Rodičov netreba poslúchať len vtedy, keby rozkazovali niečo hriešne.

Úcta k rodičom
Videl som v rodičoch Božích zástupcov a svojich dobrodincov? Alebo posudzoval som ich len z ľudského hľadiska?
Úctivo som zmýšľal o rodičoch? Hanbil som sa za ich chudobu, či nízke sociálne postavenie? Vyjadril som úctu voči nim navonok? Kládol som im svoje požiadavky s úctou, alebo som si ich vymáhal neláskavými slovami, krikom či manifestačným odstupom? Pohŕdal som nimi? Hneval som ich? Znášal som slabosti a chyby rodičov? Odpúšťal som im s vedomím, že v starobe majú právo na moje porozumenie a trpezlivosť? Alebo neúctivo a zbytočne som hovoril o ich chybách pred inými ľuďmi? Zdvihol som ruku proti rodičom? Alebo som ich aj naozaj udrel?

Láska a vďačnosť k rodičom
Zmýšľal som o rodičoch s vďačnou láskou? Nosil som v sebe odpor alebo dokonca nenávisť voči nim? Želal som im
len všetko dobré, alebo niečo zle (smrť)?
Slovami som prejavoval rodičom náklonnosť a lásku v dennom spolužití i pri rodinných slávnostiach a jubileách (prejavy vďačnosti, drobné darčeky, pozornosti, listy)?
Nezdravil som rodičov? Vôbec som sa s nimi nerozprával? Zarmucoval som ich svojím životom? Kruto som s nimi
nakladal? Podľa možnosti navštevoval som rodičov? Ochotne som im pomáhal v nevládnosti? Poskytoval som im pomoc v práci, podporu v starobe a chudobe? Nezavolal som rodičom kňaza v ťažkej chorobe, takže zomreli bez prípravy na smrť a bez sviatosti? Modlil som sa za rodičov?

Poslušnosť voči rodičom
Prijímal som rady, napomenutia a príkazy rodičov ako prejavy Božej vôle? Ak sa mi zdali byť neúnosné, aspoň som
ich rešpektoval a uvažoval o nich? Plnil som príkazy rodičov s nechuťou, otáľavo? Bol som vzdorovitý? Poslúchal som ich len navonok? Bezdôvodne som odoprel prácu? Vyhýbal som sa domácim prácam? Konal som svojvoľne? Vo vážnej veci som si nežiadal dovolenie? Rešpektoval som oprávnene požiadavky rodičov týkajúce sa domáceho poriadku? Napriek vážnemu napomínaniu rodičov som v noci opúšťal dom, alebo som neskoro v noci chodieval domov? Napriek výslovnému zákazu rodičov vyhľadával som pochybné spoločnosti, filmy, zábavy, alebo udržoval som ľahkomyseľné známosti? Zneužil som dôveru rodičov v peňažných záležitostiach? Spôsobil som ťažké starosti a veľké výlohy rodičom zanedbávaním svojho školského vzdelania alebo prípravy na povolanie? Priamo som sa vzoprel proti autorite rodičov s tvrdým odporom a urážlivým spôsobom? Svojvoľne som opustil rodičov?

Vzťah rodičov k deťom
Štvrté prikázanie sa vzťahuje nielen na deti, ale aj na rodičov, ktorí nesú zodpovednosť za život rodinného
spoločenstva. Rodičia majú s láskou pripraviť deti pre život, povolanie i pre Cirkev.

Mám úctu voči deťom a vážim si ich tak, ako to vyžaduje štvrté prikázanie od detí? Pokladám dieťa za Boží dar?
Prijímam svoje rodičovstvo vážne? Neutekám od zodpovednosti za svoje deti? Starám sa o ne primerane alebo
málo? Starostlivosť o ne nezatláča do ústrania moja vášeň k povolaniu, k práci, k zábave? Nedbám o ich výchovu?
Nachádzam si čas pre ne (rozhovor, pomoc v učení, hra)? Snažím sa mať porozumenie pre ich problémy?
V prístupe k deťom som láskavý, veselý, zásadový, čestný? Držím sa správnej strednej cesty medzi prísnosťou a
miernosťou? Napomínal som po dôkladnom uvážení alebo v rozčúlení? Ovládal som nedočkavosť, citlivosť nálady,
hnev? Bol som trpezlivý alebo zlostný? Vydával som autoritárske rozkazy v ovzduši nelásky? Bol som rovnako
spravodlivý voči všetkým svojim deťom? Nestranne som trestal i odmeňoval?
Viem si udržať autoritu pre dobro detí? Dávam im dobrý príklad alebo pohoršenie? Pohoršil som deti nemravnými
alebo hrubými slovami? Nadával som im v zlosti? Nepreklínal som ich?
Priúčam deti k práci? Nepreťažujem ich podľa svojich prehnaných predstav? Nekládol som na ne nedostatočne
zdôvodnené požiadavky na ich poslušnosť?
Viedol som deti k poctivosti, k pravdovravnosti, k čistému životu, ku skromnosti a k sebaovládaniu? Chránim deti
pred príležitosťou k hriechu? Neprenechávam ich vplyvu kamarátov a ulice? Mám predstavu o ich priateľoch,
zábavách, známostiach, o tom, čo čítajú a čo sledujú v televízii?
Dávam deťom všetko, čo potrebujú pre telesný život? Starám sa o ich bývanie, výživu a ošatenie? V chorobe im
poskytujem pomoc? Umožnil som im primerané vzdelanie? Nevnucoval som im nejaké povolanie? Nebránil som im v duchovnom povolaní?
Dávam deťom všetko, čo potrebujú pre duševný život? Nezúžil som ich výchovu len na materiálnu oblasť a na
kariéru? Starám sa o ich katolícku výchovu? Zabezpečil som im náboženské vyučovanie? vediem ich k častému
svätému prijímaniu? Vychovávam svoje deti v duchu katolíckej viery slovom i príkladom? Modlím sa za svoju
rodinu?

Vytváranie rodinného spoločenstva
Manželia: Snažili sme sa z našej spoločnosti vytvárať spoločenstvo? Učili sme aj svoje deti zmyslu pre
spoločenstvo: uvažovať ako „my“ a nie „ja“? Vychovávali sme ich k spolupráci v rodine?
Bola naša rodina skutočným domovom pre deti s podmienkami pre ich telesný a duševný rast? Vytvárali sme
atmosféru dôvery na základe láskavých, úprimných a otvorených vzťahov? Mali sme zmysel pre spoločné stolovanie, spoločný večer? Nenahrádzal náš rodinný život televízor?
Snažili sme sa rodinu udržať v láske, v porozumení, v pohode a robiť radosť všetkým? Pestovali sme rodinné čnosti
ako sú vzájomná úctivosť, povzbudzovanie k dobrému, starostlivosť o domácnosť, zmysel pre obetu, manželská
cudnosť, sporivosť? Vyhýbali sme sa svojvoľnému utrácaniu spoločného rodinného majetku? Postupovali sme pri
výchove deti jednotne v slovách i skutkoch? Neriešili sme napätie v rodinných vzťahoch pred deťmi? Vyhýbali sme
sa uplatňovaniu pudu moci a nedôstojnej závislosti v manželskom partnerstve? Ovládali sme svoje túžby po pohodlí a pomáhali sme si navzájom?
Na akom základe sme vytvárali z rodiny domov? Len na vlastnom sebectve, na ľudskom dobre alebo na Bohu? Má u nás miesto spoločná rodinná modlitba a nábožný spev? Boli sme svedkami viery pre deti?

Ostatné príbuzenské vzťahy
Zo spolupatričnosti k rodine vyrastá aj úctivý a láskavý vzťah k ostatným príbuzným. podľa stupňa príbuzenstva najbližší sú nám súrodenci a starý rodičia. Potom nasledujú ďalší príbuzný. Všetci navzájom nesieme zodpovednosť za spolužitie generácií.

Vzťah k súrodencom
Ako som zmýšľal o súrodencoch? Prejavil som im lásku a pomoc? Presadzoval som svoje názory? Bol som
znášanlivý? Hádal som sa? Nadával som im? Bil som ich? Bol som ohľaduplný a spravodlivý? Vedel som sa správne podeliť s vecami (dedičstvom), alebo nechával som si väčšinu pre seba? Rozchyroval som chyby súrodencov? Nenavádzal som ich k neposlušnosti, k niečomu zlému?

Vzťah k starým ľuďom a iným príbuzným
Bol môj vzťah k príbuzným poznačený kresťanskou láskou? Bol som tvrdý a neochotný voči ním? Preukazoval som
starým a chorým náležitú úctu a pozornosť? Bol som trpezlivý a ohľaduplný? Dokázal som ich vypočuť? Spolucítil
som s nimi? Znášal som ich chyby? Odvrával som im? Posmieval som sa im? Nepekne som o nich rozprával?
Poskytol som im pomoc v núdzi?

Vzťah starých ľudí k iným príbuzným
Starí rodičia: Prekonával som ťažkosti spoločného života v rodine s dôverou v Božiu pomoc, s pohľadom na
trpiaceho Krista? Nemal som prehnané nároky? Rešpektoval som slobodu ostatných členov rodiny? Nezasahoval
som nevhodne do osobných, manželských a rodinných problémov svojich dospelých deti? Nesnažil som sa ich
získať na svoju stranu na úkor ich rodiny? Bola moja láska k vnúčatám v súlade so zdravými zásadami ich
výchovy? Rozdelil som spravodlivo dedičstvo? Nezapríčinil som neuváženými rečami napätie, nespokojnosť a
hádky v rodine? Prispieval som k správnym vzťahom v rodine modlitbou a sebazaprením? Vnášal som do spolužitia v rodine Božiu dobrotu, pokoj a požehnanie?

Vzťahy v občianskej spoločnosti
Boh ma postavil nielen do rodinného, ale aj do občianskeho spoločenstva v škole, v zamestnaní, v štáte a medzi
ľuďmi vôbec. Vo všetkých oblastiach spoločenského života sa stretávam s autoritou. Úlohou tejto viacvrstevnej
autority je slúžiť všetkým pri zabezpečovaní všeobecného dobra, ktoré je napokon totožné aj s Božími zámermi s
človekom. Preto štvrtý Boží príkaz v širšom zmysle upravuje aj spoločenské vzťahy, vedie k zodpovednej úcte voči autorite. Predstavení v občianskej spoločnosti zastupujú Božiu autoritu, pokiaľ svojimi nariadeniami neodvádzajú od Boha. Nemáme ich poslúchať len vtedy, keby prikazovali niečo hriešne, čo je proti Božej vôli, lebo „viac treba poslúchať Boha ako ľudí “ ( Sk 5, 29).

Vzťah žiakov k učiteľom
Učitelia a vychovávatelia ako spolupracovníci a zástupcovia rodičov majú účasť aj na ich a na Božej autorite. Preto im patrí úcta, láska a poslušnosť.

Mal som vnútorný i vonkajší postoj úcty voči učiteľom? Zbytočne som hovoril o chybách a slabostiach učiteľov? V
škole i mimo školy? Choval som sa slušne voči ním? Dával som pozor počas vyučovania? Mal som rád učiteľov?
Bol som ochotný? Poslúchal som ich? Plnil som si školské povinnosti sústavne alebo len občas? Bol som voči
učiteľom vďačný a príležitostne som im túto vďačnosť aj vyjadril? Prejavoval som úctu voči učiteľom aj mimo
školy?

Vzťah učiteľov k žiakom
Cítil som zodpovednosť za zverených žiakov? Rešpektoval som v nich ľudské osoby? Mal som ich rád? Bol som pre
nich príkladom? Alebo len úradnou autoritou? Bol som iba sprostredkovateľom vedomosti? Alebo staral som sa aj o charakterový a mravný vývoj žiakov? Malo moje vyučovanie náboženské a mravné pozadie? Zanedbával som
prípravu na vyučovanie? Spravodlivo som klasifikoval? Dával som spravodlivé tresty? Striedal som prísnosť s
dobrotou? Všetkých žiakov som mal rovnako rád univerzálnou Kristovou láskou? Snažil som sa o rovnováhu pri
všetkých prejavoch?

Vzťah podriadených k predstaveným v zamestnaní
Aký mám vzťah k predstaveným v zamestnaní? Rešpektoval a chránil som ich autoritu? Snažil som sa pochopiť ich
problémy, uľahčiť ich starosti svojou ochotou? Poslúžil som im dobrou radou? Mal som voči nim úctivý vzťah?
Nepreukazoval som im falošnú úctu neúprimným lichotením a vychvaľovaním? Dokázal som vyrovnane prijať ich
napomenutie? Znižoval som ich autoritu šomraním, posmechom, kritizovaním, preklínaním? Zbytočne som hovoril o skutočných alebo domnelých chybách predstavených? Moja kritika vznikala nie z vecných pohnútok, ale z osobného odporu? Odoprel som predstaveným poslušnosť urážlivým spôsobom? Spôsobil som tým narušenie autority, pohoršenie iných, vážnu materiálnu škodu? Iných som podnecoval k neposlušnosti, vzdoru, odporu? Vnášal som nepokoj na pracovisko? Sťažoval som zodpovednosť predstavených narúšaním poriadku, neplnením svojich povinnosti z ľahostajnosti, lenivosti, namyslenosti, sebectva? Vo vážnej pracovnej záležitosti som si nežiadal o dovolenie? Riadil som sa kresťanským svedomím, že viac treba poslúchať Boha ako ľudí, keď nariadenie
predstavených protirečilo Božiemu príkazu?

Vzťah predstavených k podriadeným v zamestnaní
Som si vedomý svojej mravnej zodpovednosti a podriaďujem svoju autoritu Božej vôli a požiadavke dobra
spoločnosti? Používam svoju funkciu alebo moc v duchu služby iným? Alebo ju zneužívam vo svoj prospech?
Zaobchádzam s podriadenými spravodlivo, uznávam ich osobnú autoritu a oprávnené požiadavky? Bol som
náladový, bezohľadný a neznesiteľný? Dával som svojvoľné pokyny a rozkazy tak, aby druhí pocítili moju moc?
Kládol som neprimerané požiadavky na podriadených? Mal som dokonca nemravné požiadavky? Podporoval som
svojvoľné konanie podriadených? Zanedbal som svoje povinnosti? Dodržoval som sľuby a dohovory?

Vzťah k štátnym predstaviteľom
Cítim svoju zodpovednosť voči štátnemu a občianskemu spoločenstvu, v ktorom žijem? Záleží mi na jeho rozvoji a
prospechu? Alebo vyhýbam sa službe spoločenstvu, uťahujem sa do svojho sebectva, žijem len pre svoje osobné
záujmy? Plním si občianske povinnosti voči štátu? Využil som svoje volebné právo s cieľom napomôcť všeobecné
dobro, mravné a náboženské zásady v spoločnosti? Volil som podľa kresťanského svedomia, alebo dal som hlas
protikresťanskej strane? Prejavujem štátnym predstaviteľom povinnú úctu a poslušnosť? Podlieham rozličným
psychózam a znevažujem štátnych predstaviteľov? Modlil som sa za predstaviteľov štátu?

Vzťah k cirkevným predstaveným
Boh ma postavil aj do osobitného cirkevného spoločenstva. Cirkev je duchovné spoločenstvo, ktoré má svojich
predstavených pre službu Božiemu ľudu. Najvyšším predstaveným v Cirkvi je pápež, predstaveným v diecéze je
biskup a vo farnosti kňaz ako správca. Podľa Kristovho výroku „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“ (Lk 10, 16 ) nástupcov apoštolov a ich pomocníkov treba poslúchať v duchovných záležitostiach tak ako jeho. Ako duchovnej autorite patrí im úcta, láska a poslušnosť.

Uznával som v pápežovi, biskupoch a kňazoch duchovnú autoritu? Prejavoval som im úctu a lásku, alebo bol som
voči nim ľahostajný? Rád som počúval potupné reči o nich? Sám som sa o nich hanlivo vyjadroval? Napomáhal som im duchovne modlitbou? Odopieral som im poslušnosť vo veciach viery a mravov? Zachovával som cirkevné
prikázania ohľadom sviatkov, sviatostí, pôstu? Podporoval som cirkevné ustanovizne (kostoly, potreby svojej
farnosti, katolícke dobročinné ústavy, katolícku tlač)?

Uznanie autority ostatných ľudí
Všetci ľudia tvoria jednu veľkú Božiu rodinu na zemi. Každý človek je nositeľom Božieho obrazu, ktorý si žiada
uznanie a úctu.

Aké sú moje spoločenské vzťahy s ostatnými ľuďmi? Snažím sa vnášať porozumenie, pokoj a lásku do
spoločenských vzťahov? Pri zachovaní vlastnej náboženskej a národnej identity dokážem s Kristovou láskou
prijímať všetkých ľudí bez ohľadu na ich sociálne postavenie, náboženskú či národnú príslušnosť a vonkajšiu
príťažlivosť? Snažím sa vytvárať spoločenstvo s jednotlivými ľuďmi na základe uznania ich autority, slobody a
práva? Pristupujem k ľuďom s opravdivou láskou, alebo ich využívam iba na dosiahnutie svojich záujmov?
Povyšoval som sa nad iných ľudí, pohŕdal som nimi z pýchy, sebectva? Nanucoval som im svoju vôľu násilným
poučovaním, opravovaním a komandovaním? Snažil som sa prekonávať vzťah k nepriateľom mocou Kristovej
lásky? Snažil som sa vo všetkých ľuďoch vidieť Krista, ktorému v nich môžem slúžiť?

 

Ochrana ľudského života
5. Nezabiješ
Boh je pôvodcom ľudského života a tento dar chráni prikázaním. Preto nie je dovolené zabitie nevinného človeka, či už narodeného alebo nenarodeného. Ochrana ľudského života patrí medzi hodnoty podliehajúce príkazu kresťanskej lásky k sebe a k blížnemu a je zverená aj pudu sebazáchovy u jednotlivca, ako i spravodlivým zákonom ľudskej spoločnosti. Piaty príkaz nielenže zakazuje vraždu, ale aj v kladnom slova zmysle chráni zdravie tela i duše. Človek sa má varovať všetkého, čo by mohlo ohroziť telesné alebo duševné zdravie.

Ochrana vlastného života a zdravia tela
Zodpovedne som si chránil život a zdravie ako Boží dar? Nezaoberal som sa myšlienkami vziať si život? Nepokúsil
som sa o samovraždu? Nepoškodil som si vlastný život zmrzačením? Podvolil som sa operácii bez spravodlivého medicínskeho dovolenia (kastrácia, sterilizácia)?
Ľahkomyseľne som vystavil svoj život nebezpečenstvu? Rešpektoval som dopravné predpisy ako chodec či ako
vodič motorového vozidla alebo cyklista? Riadil som dopravný prostriedok pod vplyvom alkoholu alebo pri veľkej
únave? Dodržiaval som predpísane rýchlosti, riskantne som predbiehal iné vozidla? Dodržiaval som predpisy o
bezpečnosti a hygiene práce? Bol som nedbalý pri používaní predpísaných prostriedkov na ochranu zdravia?
Rozumne som sa staral o zdravie počas choroby? Vyhľadal som lekársku pomoc a liečbu? Dodržiaval som lekárske
rady? Neškodil som si na zdraví nadmerným a „ samoobslužným“ užívaním liekov?
Dodržiaval som základné hygienické predpisy? Môj postoj k vlastnému telu bol vyvážený, bez pohŕdania a
prílišného zbožňovania? Nepodľahol som kultu tela na úkor krásy duše? Nerozumne som pestoval nejaký šport v
honbe za výkonmi a tým som si ublížil na zdraví? Prílišným odriekaním jedla z márnivosti – kvôli štíhlej línii –
vystavoval som svoje telo nebezpečenstvu?
Mám zdravú životosprávu? Ohrozoval som svoje zdravie nesprávnym spôsobom života? Zachovávam rovnováhu
práce a odpočinku, prípadne rovnováhu duševnej a telesnej práce? Škodil som si na zdraví prepínaním síl? Mám
dostatok telesného pohybu? Skracoval som spánok bez vážnych dôvodov? Bol som mierny v zábavách a hrách?
Škodil som si na zdraví nočným potulovaním sa?
Zanedbal som starostlivosť o svoje zdravie nesprávnym bývaní, obliekaním sa a stravovaním? Škodil som si na
zdraví márnivým a nedostatočným šatením? Bol som mierny v jedení? Nedokázal som sa zaprieť pri jedlách, ktoré
mi škodia? Bol som nemierny v pití alkoholických nápojov? Opil som sa tak, že som stratil nad sebou kontrolu
rozumu? Užívam drogy? Bol som nemierny vo fajčení, v pití kávy?

Ochrana duše
Boh oživuje telo človeka dušou. Telo ja príbytkom a nástrojom duše. Duch Svätý v krste posvätil telo a urobil ho
svojim chrámom. Človek okrem prirodzeného života žije aj nadprirodzeným životom. Ten podľa Kristových slov je oveľa cennejší ako prirodzený život: „Čo osoží človekovi keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“ ( Mt 16, 26).

Spytoval som si svedomie? Videl som svoje dary, možnosti, ale aj obmedzenia? Bol som chorobne sústredený na
svoje vlastné Ja? Ohrozoval som svoje duševné zdravie rozpormi s inými? Ovládal som sa? Neoddával som sa
skľúčenosti a sebaľútosti? Prekonával som pesimizmus dôverou v Boha?
Udržiaval som zdravé spoločenstvo s inými? Vyhľadával som skazené spoločnosti? Bol som nekritickým
konzumentom cudzích názorov? Vystavoval som svoju dušu nebezpečenstvu hriechov? Staral som sa o svoju dušu? Zháňal som sa len za pozemskými vecami? Bol som nedbalý a oddával som sa nude a lenivosti? Využíval som čas, svoje sily a dary od Boha? Brzdil som nedostatočným odriekaním rozlet duše k Bohu?
Podceňoval som duchovný život? Aká je moja viera vo vzkriesenie a vo večný život?

Ochrana života a telesného zdravia iných ľudí
Človek ako nositeľ života nesmie siahnuť na život iného, vrátane nenarodeného alebo starého nevládneho človeka. Tak isto nesmie inému upierať právo na život a jeho zdravý rozvoj. Piaty príkaz takto chráni život a zdravie všetkých jednotlivcov, rodín a príslušníkom národov. Úklady na život a zdravie môžu priťažovať aj určité okolnosti. Je rozdiel, či sa ublíži z nedbalosti alebo zo zloby. Ťarchu hriechu zväčšuje príbuzenský vzťah (napr. otcovražda) a ďalšie okolnosti (úklady voči Bohu zasvätenej osobe – rehoľníkovi, kňazovi, na posvätnom mieste, kvôli lúpeží, alebo morálnej kompromitácií).

Uvedomujem si svoju zodpovednosť aj za život iných ľudí? Zaoberal som sa myšlienkami na vraždu niekoho?
Úmyselne som sa dopustil vraždy? Navádzal som niekoho na vraždu? Radil alebo pomáhal som pri tom? Zabil som nenarodený plod? Nahováral som niekoho na potrat? Napomáhal som k tomu nejako? Ohrozovala som život
nenarodeného dieťaťa zlou životosprávou (ťažké práce, prudké výstupy, narkotika, alkohol, fajčenie)? Úmyselne
som skrátil život ťažko chorému, či umierajúcemu podaním nejakého lieku alebo injekcie (eutanázia)?
Ublížil som niekomu na zdraví? Udrel, zbil, poranil som niekoho? Ohrozoval som život iných riskantnou jazdou,
bezohľadnosťou na pracovisku (fajčenie), nezodpovedným prístupom k práci (lenivosť, ľahostajnosť, povrchnosť),
predajom či podávaním skazených potravín alebo jedál? Staral som sa o zdravie, správnu životosprávu a odpočinok svojich blízkych?
Mal som v úcte telo a zdravie chorých? Poskytoval som im obetavé a láskyplné ošetrovanie, taktnú ľudskú pomoc a
lásku? Potešoval som ich v opustenosti?
Bol som ochotný pomôcť ľuďom, čo sú vo vážnej núdzi? Nepomohol som im z ľahostajnosti alebo zo zbabelosti?
Nechal som človeka zomrieť v hlade alebo v nebezpečenstve smrti? Zanedbal som konanie dobra?

Proti životu hreší nielen vrah, ale každý, kto prechováva v sebe nenávisť. Nenávisť ohrozuje právo na život, smeruje k odstráneniu až zničeniu druhého človeka. Zo zlého vnútorného zmýšľania pochádzajú spory, vraždy. Zabíjať sa dá i v duchu, bez použitia fyzického násilia. Ježiš v horskej reči rozširuje piaty príkaz i na základné ľudské vzťahy ( Mt 5, 21 – 26).

Prechovával som v sebe nenávisť, závisť, nepriateľstva voči iným? Túžil som po pomste? V duchu som želal
niekomu zlo, veľkú škodu, chorobu, smrť? Nenávistne som niekoho preklínal slovami, niekomu som zlorečil,
nadával a vyhrážal sa mu?
Aký bol môj postoj k ľuďom na pracovisku, v rodine, v obchode, v dopravných prostriedkoch? Bol som agresívny,
bezohľadný a nedoprial som iným životný priestor? Pristupoval som k iným s chladom a tvrdosťou? Trápil som
svoje okolie náladovosťou, mrzutosťou, pomstychtivosťou? Upadal som ľahko do hnevu? Zapríčiňoval som
nespokojnosť, nepriateľstva a hádky? Celým svojím konaním som vyvolával konflikty? Prispieval som k zostreniu
konfliktných situácií? Dožadoval som sa len vlastných práv a výhod? Sebecký som sa presadzoval na úkor iných?
Prejavoval som nepriateľský postoj k deťom v dome, v kostole? Pohŕdal som druhými pre ich politický názor,
náboženské presvedčenie, triedny alebo rasový pôvod?
V čom spočíva moja služba pokojnému životu vo vlastnej rodine, obci, Cirkvi, spoločnosti? Kontrolujem prejavy
svojich pudov. Som vždy ochotný z lásky ku Kristovi odpustiť, zmieriť sa, spolupracovať? Snažil som sa o pokojné
riešenie konfliktov? Mám trpezlivosť s chybami, slabosťami, zlomyseľnosťou a nespravodlivosťou svojho okolia?
Snažil som sa vnášať pokoj do spoločenstva? Som ochotný prejsť z konkurenčného postoja ku vzájomnej
spolupráci a niekedy kvôli pokoju aj ustúpiť?
Strpčoval som niekomu život? Uškodil som niekomu na zdraví tým, že som ho zarmucoval, bol som neláskavý,
uštipačný? Skracoval som niekomu život zlým zaobchádzaním? Utrápil som niekoho k smrti?

Ochrana duše blížneho
Priamo som sa podieľal na psychickej likvidácii alebo morálnom znemožnení niekoho? Navádzal som na to iných?
Spolupracoval som pri tom? Spôsobil som niekomu duševné zrútenie? Bol som príliš tolerantný voči zlu, ktorému
som mohol zabrániť?
Uškodil som niekomu na duši svojimi slovami a skutkami? Dával som iným pohoršenie, zlý príklad, zlú radu? Dával som iným príležitosť k hriechu? Bol som ľahostajný voči tým, čo idú zlou cestou? Pomáhal som iným na ceste ku spáse modlitbou? Zanedbal som povinnosť pripraviť ťažko chorého na prijatie sviatosti?

Vzťah k prírode
Ochrana ľudského života obsahuje aj záväzok správneho postoja k prírode a ku všetkým stvoreniam.
Znečisťoval som životné prostredie (ulice, parky, lesy, celá príroda)? Vandalský som ničil podmienky
civilizovaného života (napr. dopravné prostriedky, telefónne automaty)? Bezdôvodne som týral zvieratá? Cenil som si svoje zvieratá viac ako iných ľudí?

 

Manželský, rodinný a spoločenský život
6. Nezosmilníš
9. Nepožiadaš manželku svojho blížneho.
Celé ľudské telo je Božím dielom. Boh vložil doň pohlavné sily, ktoré v človeku podnecujú životný elán,
prebúdzajú a rozvíjajú citový život, vedú k nájdeniu životného partnera a k založeniu rodiny a domova. Tieto sily sa podľa Božieho zámeru môžu použiť len v riadnom manželstve, ktoré je východiskom novej rodiny. Pohlavné sily v manželstve slúžia k vzájomnému obdarúvaniu sa láskou a k odovzdávaniu nového života pre zachovanie ľudstva. Pohlavné sily samy osebe nie sú ničím zlým. Zlým môže byť len zneužitie protirečiace ich cieľu – vzájomnej manželskej láske a plodeniu detí. Zneužitie pohlavných síl svojimi následkami (napríklad pohlavné choroby) ohrozuje život rodiny a spoločnosti. Preto Boh 6. a 9. prikázaním chráni život a zdravie rodiny i celej ľudskej spoločnosti. V prehĺbenom kresťanskom pohľade tieto prikázania chránia v nás Boží obraz a chrám Ducha Svätého.

Základné postoje
Uvedomujem si, že telo je chrámom Ducha Svätého? Mám vzťah úcty k ľudskému telu? Prijímam skutočnosť, že som muž alebo žena ako dar a záväzok? Mám ujasnený svoj životný stav? Rešpektujem posvätnosť manželstva a duchovného povolania? Aký mám vzťah k otcovstvu a materstvu? Cítim v sebe zodpovednosť voči Stvoriteľovi, voči druhému pohlaviu, voči dieťaťu i budúcej generácii? Bagatelizujem následky plodenia?
Aký je môj základný postoj k pohlavnému pudu? Mám opravdivý zmysel pre čistotu, alebo chcem sa zdať slušným
človekom len navonok? Nekriticky preberám voľné názory a životné zásady, ktoré v klamnom svetle a v rozpore s
kresťanským presvedčením ukazujú lásku a manželstvo? Nechávam sa strhávať hypersexualitou dnešnej doby a
prispôsobujem sa pohlavnej neviazanosti? Vidím zmysel života len v maximálnom uspokojovaní seba pôžitkami,
alebo vo veľkodušnej láske, ktorá dokáže slúžiť a pomáhať až po obetu vlastného života? Mám úctivé chápanie
hodnôt pohlavného pudu? Snažím sa v spolupráci s milosťou nadobudnúť pevný postoj v otázkach čistoty silnou
motiváciou, svedomitou ochotou k zápasu, obetou a zriekaním? Odmietam všetko, čo ohrozuje moju mravnú čistotu?
„Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ ( Mt 16, 26). Som presvedčený o tom, že
zdravá činnosť, modlitba, sviatosti a láska k Matke Božej pomôžu mi zachovať si čisté srdce? Uvedomujem si, že
čistota srdca je predpokladom k tomu, aby som mohol vyžarovať Kristovu lásku?

Zmysly
Strážil som svoje zmysly? Hľadal som zážitok vo veciach, ktoré vedú k hriechu nečistoty? Utekal som od príležitosti k hriechu?

Zrak
Ovládal som svoj zrak a svoju zvedavosť? Rád som sa pozeral na také veci, ktoré zvádzali na nečistotu? Nezriadene som sa vyžíval v pohľadoch na svoje vlastné telo? Spôsoboval som si pokušenie všetečnými pohľadmi? Vrhal som
vyzývavé a žiadostivé pohľady na dievčatá a na ženy? Navštívil som striptízové podujatie? Nejakým spôsobom som
dal pohoršenie na kúpalisku? „Každý, kto žiadostivo hľadí na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil? (Mt 5, 28).

Oblek
Viem, že môj spôsob obliekania môže byť pre iných podnetom k hriechu nečistoty? Podlieham nemravnému kultu
nahoty v móde a už ani nerozlišujem, čo je na obleku slušné a cudné? Pri nedostatku studu v obliekaní strácam cit a kresťanský zmysel pre hodnoty čistoty? Svojim neslušným obliekaním nerešpektujem mravné hľadisko (necudné
výstrihy, priezračné šaty, prikrátke sukne)?

Literatúra, tlač a umenie
Hľadal som zmyslové vzrušenie v literatúre a umení? Spôsoboval som si zbytočné pokušenie čítaním nemravných
kníh? Nazeral som do literatúry o sexuálnych veciach bez dostatočných pohnútok, zo zvedavosti? Podporoval som
zlo kupovaním pornografických časopisov, ktoré podkopávajú kresťanské mravné zásady? Čítal som takéto časopisy pravidelne? Navštevoval som nemravné divadelné s filmové predstavenie, ktoré vyzdvihujú sex a násilie? Sledoval som nemravné programy v televízii? Dokázal som sklopiť oči pri nemravných scénach? Mal som záľubu v neslušných obrazoch, sochách, fotografiách? Sám som písal, kreslil či inak stvárňoval nemravné veci?

Chovanie
Prejavoval som čisté a ukáznené chovanie pri stretaní s inými ľuďmi, osobitne s osobami druhého pohlavia, alebo
som sa správal nezodpovedne, neslušne, nečisto? Robil som necudné pohyby, gesta? Nedával som pohoršenie svojím vonkajším správaním v spoločnosti, na verejných miestach? Vyhýbam sa zlej spoločnosti a výletom, ktoré by ma mohli priviesť k pádu?

Dotyky
Vyhľadával som zmyselné pocity v necudných dotykoch, bozkoch a v objatiach? Zúčastňoval som sa na zábavách
nebezpečných pre mravnosť, alebo hral som Hry urážajúce čistotu? Hľadal som zážitky sexuálneho života v tanci?
Odmietal som účasť na neslušných tancoch? Stali sa mi hry a zábavy príležitosťou k hriechu? Navštevoval som
erotické salóny a masáže?

Reči
Dokážem o sexuálnych veciach rozprávať disciplinovane a krásne? Alebo mám vulgárne vyjadrovanie? V
spoločnosti som mal nemravné, dvojzmyselné a dráždivé reči, rozprával som neslušné žarty, necudne som klial,
urážal som čistotu iných? Uvedomujem si, že svojimi rečami dávam pohoršenie?

Prekonávanie pokušení
Čo robím v pokušeniach? Usilujem sa o pevné a rozhodné ovládanie svojich pohlavných síl, alebo podlieham
okamžitým túžbam? Utekal som od blízkej príležitosti k hriechu? Odmietal som hneď a rozhodne všetky nebezpečenstvá pre mravnú čistotu? Alebo som ľahkomyseľne vyhľadával hriešne podnety v časopisoch, v televízii či inde? Bol som dostatočne opatrný a vyhýbal som sa nestráženej osamelosti? V samote som sa namiesto naprogramovanej užitočnej práce oddával lenivosti? Odvracal som pozornosť od pokušení hneď v prvých momentoch? Dokážem zaujať pevné stanovisko k pokušeniu: Ja s tým nesúhlasím? V čase pokušenia usiloval som sa prejsť na iné myšlienky, hneď som sa venoval nejakej práci alebo zábave? Odporoval som vo chvíľach pokračujúceho pokušenia? Bol som nevhodne úzkostlivý?
Svoje zriekanie v oblasti pohlavnej aktivity motivujem správne: vernosťou viere a priateľstvom s Bohom? Počas
pokušení utiekal som sa k Bohu? Vyprosoval som si silu a odvahu? Častejšie som sa posilňoval sviatosťami,
osobitne svätou spoveďou a svätým prijímaním? Využíval som aj iné prostriedky duchovného života (duchovné
čítanie, sväteniny)?

Nečisté myšlienky
Hriechy proti čistote v myšlienkach sa môžu týkať minulosti (radosť, ľútosť), prítomnosti (záľuba) alebo
budúcnosti (túžba, žiadostivosť).

Vedome a dobrovoľne som si prežíval radosť z hriešnych sexuálnych zážitkov z minulosti? Alebo som ľutoval, že
som nevyužil príležitosť k hriechu?
Vedome a dobrovoľne som zotrvával v nemravných myšlienkach a predstavách? Zo zvedavosti priamo a vedome
som hľadal pohlavné vzrušenie? Dovoľoval som zmyselným záľubám, aby sa vzmáhali vo fantázii? Ako dlho som v
nich zotrvával?
Vedome a dobrovoľne som zotrvával v nečistých túžbach po nedovolenej pohlavnej aktivite? Ľahkomyseľne som sa pohrával s myšlienkami na niekoho iného, alebo dokonca s predstavami o milostných dobrodružstvách? S plným súhlasom som si želal páchať nečisté veci, keby nebolo prekážok? Rozhodol som sa urobiť nečistý skutok, i keď z nejakého dôvodu k nemu neprišlo? Súhlasil som s cudzím nečistým skutkom?

Nečisté skutky
Boh žiada od človeka úctu voči telu a jeho dielam. Preto zakazuje vyvolávanie pohlavného vzrušenia a rozkoše, ako aj pohlavný styk mimo prirodzeného určenia v nábožensky usporiadanom manželstve.

Hľadal som pohlavnú rozkoš hriešne mimo manželstva? Ľahkovážnym dráždením úmyselne som si vyvolával
pohlavné vzrušenie? Alebo súhlasil som s tým, ktoré vzniklo prirodzene? Robil som nečisté skutky sám so sebou?
Koľkokrát? Som si vedomý vlastnej morálnej zodpovednosti pri stretaní sa s inými ľuďmi? Mám ohľad na ich cit hanblivosti a prípadné pokušenia?
Nadviazal som ľahkomyseľné a hriešne kontakty? Mám nejakú známosť? Zakladá sa na vážnom a vzájomnom
úmysle vstúpiť do manželského stavu a na reálnych predpokladoch jeho uskutočnenia? Správam sa čestne voči
druhému pohlaviu a beriem ho vážne ako osobu? Alebo sa len pohrávam s druhým a vzbudzujem v ňom nádeje,
ktoré nemôžem, či nechcem splniť? Sebectvo a nedostatok pracej lásky viedli ma k zneužívaniu pohlavného pudu?
Zhrešil som nečistými skutkami? Koľkokrát?
Vyberal som si partnera do manželstva iba podľa vonkajších ohľadov? Prejavy lásky v snúbenectve boli motivované iba pohlavnou rozkošou a nie úsilím o nadobudnutie osobnej lásky? Osvojoval som si práva na snúbenku (snúbenca), ktoré budem mať až v manželstve? Prišlo k hriechu nečistoty? Koľkokrát?
Navádzal som niekoho na hriech nečistoty? Zviedol som niekoho? Dal som k tomu súhlas z falošnej povoľnosti?
Oddával som sa pohlavnej aktivite za peniaze (prostitúcia)? S použitím násilia (znásilnenie, únos)? S osobou toho
istého pohlavia? S pokrvnými a zošvagrenými príbuznými (krvismilstvo)? S osobou zasvätenou Bohu
(svätokrádežné smilstvo)? S osobou viazanou manželstvom (cudzoložstvo)? Je mi nedotknuteľné
manželstvo iných, ako aj Bohu zasvätený stav? Neohrozujem lásku a pokoj iného manželstva? Žijem dlhšie
trvajúcom mimomanželskom spoločenstve bez cirkevného sobáša? Sumárne: Koľkokrát som páchal nečisté skutky s inými osobami? Toho istého pohlavia? S druhým pohlavím? So slobodnými, ženatými, vydatými? Zhrešil som ešte nejakými inými nečistými skutkami?
Ako je to so mnou?
Aké miesto v mojom životnom štýle má sexualita? Mám v sebe dostatok hanblivosti a úctivosti voči pohlavnému pudu? Neprecenil som sexualitu a nepohrúžil som sa do nezriadeného vyhľadávania rozkoše len pre ňu samu zo slabosti alebo dokonca zo zloby? Neurobil som si zmysel života zo zmyselnej rozkoše? Nestal som sa otrokom sexu až natoľko, že som si otupil svedomie a stratil som cit pre mravné hodnoty? Nezatlačila mi sexualita so ústrania
duchovné záujmy života, ako sú záujem o Boha, o náboženstvo, o pravdu, o prácu?
Dokážem ešte niečo podnikať proti zotročeniu sexom? Pri strate čistoty viem hneď ľutovať, vzbudiť si predsavzatie
a uložiť si dobrovoľné pokánie? Pri opakovaných pádoch dokážem s dôverou v Boha nabrať odvahu a ochotu k
zápasu o čistotu?

Sexuálna problematika v manželstve
Cieľ manželského spolužitia
Uvedomujem si podľa plánov Stvoriteľa ciele pohlavného pudu v manželstve, a to vytváranie a podporovanie
hlbokej manželskej lásky i jednoty, ako aj službu novému životu?

Pohlavný pud – výraz manželskej lásky
Chápem svoje manželstvo ako spoločenstvo lásky nielen telesnej, ale i duševnej a duchovnej? Neobmedzil som
zmysel manželského života len na obyčajnú zmyselnosť, bezduchú techniku s najvyšším pôžitkom? Preceňujem
sexualitu a zanedbávam osobný vzťah? Snažím sa o harmonický partnerský vzťah v telesnej i duševnej rovnováhe?
Stáva sa moje manželstvo úprimnou a láskyplnou osobnou oddanosťou?
Som dostatočne pripravený statočne niesť dôsledky manželskej zmluvy? Som otvorený rastu v ucelenej osobnej
láske a zodpovednosti za partnera? Snažím sa o to, aby náš vzťah nezovšednel a aby naša láska neochabla? Pestoval som úctu a zdvorilosť k partnerovi? Dokážem si nájsť čas pre partnera, alebo stále utekám za svojou prácou či za svojimi záujmami? Dokážem sa porozprávať s partnerom tak, aby som mu pomohol vidieť to, čo na sebe nevidí, a aby som ho povzbudil v dobrých vlastnostiach? Dokážem sa porozprávať s partnerom o svojich nádejach a úzkostiach? Idem správnou cestou dozrievania v ľudskej i kresťanskej láske?
Som oporou svojmu partnerovi v manželstve? Rešpektujem jeho osobnú dôstojnosť? Dokážem prekonávať
nepríjemnosti vo vzájomnom vzťahu z lásky k nemu? Prevažuje v mojom manželskom spoločenstve súperenie alebo spolupráca? Pomáham partnerovi vyrastať zo sebectva a z ľahostajnosti? Neposudzujem jednotlivé psychické zlyhania hneď tragicky? Som v manželstve nespokojný, nedôverčivý, žiarlivý? Som pozornejší k cudzím ako k vlastnému partnerovi?
Vládne v mojom manželstve usporiadaná láska a duch nad telom? V láskavom dorozumení dokážem dodržiavať
rozumnú mieru v manželskom spolunažívaní? Popri darujúcej sa láske poznám i lásku odriekavú? Cvičím sa v
dobrovoľnej zdržanlivosti, osobitne v čase pokánia? Som bezohľadný a pokladám partnera len za nástroj sebeckej
rozkoše? Beriem ohľad na telesné i duševné dispozície partnera? Som ohľaduplný voči žene osobitne v čase
nebezpečnom pre zdravie (za menštruácie, počas choroby, pred pôrodom i po ňom)? Svojvoľne a neciteľne som
dlhší čas odopierala manželovi najintímnejší výraz lásky, čím som vystavovala nebezpečenstvu manželskú lásku
a vernosť?

Manželská vernosť
Pokladám vernosť v manželstve za samozrejmosť? Som si vedomý toho, že zákonité manželstvo je jediná možnosť a spôsob rozvinutia pohlavného života? Prijímam pomýlené morálne názory okolitého sveta?
Zachoval som manželskú vernosť vo všetkých situáciách? Bol som vždy verný v myšlienkach, túžbach i v
predstavách? Vyhýbam sa príležitostiam k hriechu? Ovládal som pohlavný pud vzhľadom na túžby po tretej osobe (spolupracovníčka, spolurekreantka na kúpeľnej liečbe? Dovolil som si žiadostivé pohľady, reči, dotyky? Porušil som manželskú vernosť skutkom cudzoložstva? Koľkokrát? Bola to žena slobodná alebo vydatá? Hriechom nevernosti ohrozil som lásku a pokoj svojho alebo iného manželstva? Zaoberám sa myšlienkami na rozvrat manželstva? Spôsobil som rozvrat v rodine? Žijem vo sviatostnom manželstve uzavretom pred cirkvou?
Dodržiavam zásady manželskej cudnosti a rešpektujem ochrannú funkciu studu v rodine? Je cudný môj spôsob
obliekania sa v domácom prostredí? Pri nedostatku ohľaduplnosti nedával som deťom pohoršenie? Vytváram deťom doma útočište pred zlými vplyvmi a dávam im vzor pre založenie rodiny v budúcnosti? Napomáham u detí správny vzťah k vlastnej sexualite? Nechávam svoje deti pred televíznou obrazovkou pri nevhodných programoch? Dal som pohoršenie iným svojimi prejavmi nežnosti partnerovi na verejných miestach? Snažil som sa uplatniť svoj otcovský alebo materský cit v obetavej službe iným?

Služba novému životu
Pristupoval som k manželskému spolužitiu s úprimnou ochotou slúžiť pri vzniku nového života podľa zámerov
Stvoriteľa, vyjadrených v samotnej prirodzenosti manželstva a vyslovených učením Cirkvi? Aj v prípade bezdetnosti pokladal som svoje manželstvo za celoživotné spoločenstvo? Mal som zásadnú pohotovosť k novému životu a pokladal som dieťa za Boží dar? Zodpovedne pred Bohom a pred svojím svedomím sme si s partnerom premysleli, koľko deti môžeme mať? Odopieral som službu novému životu a bol som bezdôvodne sebecky vypočítavý v otázke detí? Principiálne som sa vyhýbal počatiu deti bez vážnejších dôvodov, ako sú väčší počet narodených deti, vážna choroba ženy, bytová núdza, trpká chudoba, ťažké dedičné zaťaženie detí? Pri užívaní manželstva zachoval som poriadok stanovený prírodou a samým Bohom? Zachoval som prirodzený spôsob styku, alebo konal som protiprirodzene, nezodpovedne, podľa svojej ľubovôle? Využíval som periodickú zdržanlivosť alebo prirodzenú reguláciu počatia? Alebo zneužíval som manželstvo používaním antikoncepčných, chemických či mechanických prostriedkov, zabraňujúcich počatiu? Zneužíval som manželstvo nadprirodzenými spôsobmi (prerušený styk, neprirodzený pohlavný styk)? Znesväcujú moju manželskú lásku nejaké úchylky od biologických a etických zákonitosti v manželskom živote?

Ako je to v mojom manželstve?
Boh sám ustanovil manželstvo a Kristus ho povýšil na sviatosť. Ako zmýšľam o manželských vzťahoch vlastných
alebo u iných ľudí? Pokladám ich ako aj pohlavné stretnutie muža a ženy za posvätný úkon? Je moja láska k
partnerovi úctivá pred Božou tvárou? Možno v mojej láske tušiť Kristovu lásku k Cirkvi? Je moja rodina svedkom
kresťanského života, alebo si žije nudne, len v rámci povinnosti? Pre duševný rozmer lásky získavam posilu v
spoločnej modlitbe a v prijímaní sviatosti?

 

Ochrana majetku
7. Nepokradneš.
8. Nepožiadaš majetku svojho blížneho, ani ničoho, čo jeho je.
Boh je vlastníkom sveta, ktorý zveril človeku: „Podmaňte si zem“ (Gn 1, 28). Človek je správcom tohoto sveta a
bude sa zo svojho správcovstva zodpovedať Bohu? Úlohou človeka je poznávať, pretvárať a zdokonaľovať svet
prácou i technikou. Práca podľa Božieho plánu má svoju vnútornú hodnotu. Človek sa ňou stáva Božím
spolupracovníkom a pokračovateľom pri dotváraní stvoriteľského diela. Práca a tvorivá činnosť je takto službou Bohu, ale aj ľuďom a spoločnosti. Dáva tiež ľudskému životu náplň, pozdvihuje a zdokonaľuje ho. Ňou si človek zabezpečuje živobytie, primerané pohodlie, prostriedky pre uspokojenie rozumných životných potrieb.
Vlastníctvo majetku tvorí materiálnu existenčnú základňu človeka. Preto Boh 7. a 10. prikázaním chráni vlastníctvo a majetok potrebný pre život jednotlivca i spoločnosti. Tieto prikázania vedú k správnemu hodnoteniu a užívaniu majetku a zakazujú poškodiť, zničiť alebo odcudziť niečo, čo patrí nám alebo iným.

Základné postoje
Uvedomujem si svoje túžby po majetku a základné postoje k nemu? Rozlišujem dvojakú stránku týchto túžob (hybná sila pre činnosť a ničivá sila)? Priebežne kontrolujem svoj vzťah k majetku a snažím sa o usporiadanie svojich túžob v tejto oblasti? Som vnútorne slobodný pri hodnotení majetku?
Som vďačný Bohu za jeho dary – veci zverené mi do vlastníctva? Užíval som ich tak, aby mi pomáhali rozvíjať sa
nielen telesne, ale i duchovne? Užíval som ich nesebecky aj pre pomoc blížnym a ľudskému spoločenstvu?
Alebo v mojom živote pri zhone za majetkom ustupujú so úzadia duchovné hodnoty, nemám už čas pre Boha? Sú mi peniaze dôležitejšie ako Boh? Strácam hlbší zmysel života, pozemské hodnoty sa mi stávajú modlou?
Prechovávam v srdci nezriadené túžby po majetku, peniazoch a spoločenských uznaniach? Precenil som vlastníctvo majetku a úzkostlivo som sa staral o pozemské dobrá? Urobil som si z majetku, veci a peňazí najdôležitejší životný cieľ? Je mi majetok pánom alebo sluhom? Šetrila mi technika čas a sily, alebo nechal som sa ňou zotročiť?
Dávam svojej práci aj vnútornú hodnotu? Usilujem sa v denných povinnostiach plniť Božiu vôľu? Obetoval som
svoje práce Bohu? Posväcoval som svoje práce modlitbou a dobrými úmyslami? Pracujem ako Boží spolupracovník, alebo stal som sa otrokom práce? Pokladám svoju prácu len za zdroj zárobku a obživy? Unika mi pri práci služba iným ľuďom, spoločnosti, dobru?
Je moje zmýšľanie čestné? Nechcem byť slušným človekom len podľa zdania? Kde je moje srdce? Kde je môj
poklad? Myslím to vážne so svojou sebavýchovou v nenáročnosti a jednoduchosti? Snažím sa, aby odriekaním rástla moja sloboda a zodpovednosť? Spomeniem si v piatok na Kristovu smrť a zvolím si dobrovoľne piatočnú obetu? Premáham sa pri jedle, pití, fajčení?

Doma v rodine
Mám poriadok vo svojich veciach? Zaobchádzal som šetrne a hospodárne s osobnými vecami i rodinným majetkom? Neuzatváral som sa príliš do seba? Nebol som nezdravo naviazaný na svoje veci? Rád som sa v rodine delil s inými? Prispieval som na stravu a iné výdavky v spoločnej domácnosti? Pomáhal som podľa možnosti pri prácach v domácnosti i na rodinnom majetku? Ochotne som dával do služieb spoločného rodinného dobra svoj čas? Poskytoval som deťom plné zaopatrenie do obdobia zárobkovej činnosti?
Výchovne pôsobím na deti, aby samy zodpovedne nakladali s vreckovým, aby sa delili s druhými, aby sa
dobrovoľne dokázali niečoho zriecť a aby rešpektovali cudzí majetok? Nerozmaznávam deti tým, že vyhoviem
každému ich želaniu, len aby som mal od nich pokoj? Podporujem u deti ochotu spolucítiť s núdznymi a pomáhať
im, alebo posilňujem v nich rodinný egoizmus? Pri správnej orientácii k duchu odriekania a lásky využívam dobu
adventnú i pôstnu, ako aj významnejšie sviatky cirkevného roku?
Nie je môj životný štýl príliš nákladný? Nespotrebujem väčšinu alebo všetko len pre seba na úkor rodiny? Nakladám s rodinnými peniazmi zodpovedne? Utrácal som peniaze, majetok na zbytočnosti? Poškodil som seba i rodinu márnotratným životom, ľahkomyseľnými dlhmi, hazardnými hrami, na hracích automatoch? Spôsobil som ešte nejakú škodu rodine?
Ukrátil som niekoho v dedičnom podiele? Spravodlivo som rozdelil rodinný majetok testamentom? Robil som si
neoprávnené nároky na majetok? Po smrti rodičov vyvolával som nespravodlivé potýčky, boje, sváry a súdy o
majetok?

Na pracovisku
Postoje zamestnanca: Pokladám osobné hodnoty, ako sú priateľský a milý vzťah za dôležité, alebo sa mi strácali pri sústredení sa len na výkon? Snažil som sa o súlad v pracovnom spoločenstve? Usiloval som sa vyrovnávať spory na pracovisku?
Vidím v šéfovi nepriateľa, a preto ho poškodzujem? Uškodil som iným zlou prácou? Okrádal som iných o čas? Posúval som zodpovednosť na iných? Bol som v zamestnaní spravodlivý, pracovitý a čestný? Vyhýbal som sa povinnosti pracovať? Dbal som o získanie patričnej odbornosti vo svojom povolaní? Svedomite som robil prácu, za ktorú som platený? Pracujem trpezlivo, vytrvalo rozhodne? Dodržiaval som pracovný režim (meškanie do práce, skorší odchod z práce, neužitočné meranie času, vynechávanie pre malicherné príčiny)? Bol som lenivý, nedbanlivý a povrchný v práci? Nepokladal som prácu za službu človeku, a preto som veľa fušoval a vyrábal
bezcenné nepodarky?
Mám poriadok vo svojich veciach na pracovisku? Starostlivo a hospodárne som spravoval zverené veci? Zanedbal
som zodpovednosť za správu alebo ochranu spoločného majetku? Nezabránil som škodám, keď to bolo v mojich
možnostiach? Vedome a zlomyseľne som poškodzoval pracovné nástroje? Kradol som materiál? Spôsobil som
nejaké iné hmotné škody majiteľovi podniku? Neoprávnene som si nechal hradiť škody, poistné, či iné platby?
Postoje zamestnávateľa: Pokladám zamestnancov za ľudí a partnerov v spoluzodpovednosti za chod podniku? Alebo narábam s nimi len ako s obyčajnými pracovnými silami a tovarom? Snažím sa o spravodlivé spoluvlastnícke vzťahy?
Vytváram pre zamestnancov na pracovisku dôstojné osobné, zdravotné a psychologické podmienky? Realizujem na pracovisku bezpečnostné opatrenia tak, aby nebol ohrozený život a zdravie zamestnancov?
Snažil som sa o spravodlivé rozdelenie práce? Nenadŕžal som protekčne jedným na úkor druhých?
Nespravodlivo som si privlastňoval prácu iných? Obohacoval som sa na úkor iných? Neprivlastňoval som si
peniaze na základe nespravodlivých špekulácií so mzdovým fondom? Bol som spravodlivý a nestranný pri
prideľovaní prác, materiálov a pri hodnotení? Navrhoval a vyplácal som spravodlivé mzdy, odmeny a prémie, ktoré zohľadňovali skutočnú kvantitu a kvalitu práce, jej riziko a námahu, prípadne vyššiu osožnosť pre spoločnosť i počet detí v rodine? Ukracoval som zamestnancov na platoch?

Vo voľnom čase
Dbám na rovnováhu práce a odpočinku? Prejavili sa už na mne následky choroby zo životného zhonu? Ako
hospodárim s voľným časom? Zaplánoval som si do voľného času dostatočný priestor pre Boha, modlitbu, ticho,
samotu, telesný pohyb, skutočný odpočinok, získanie nových síl? Zbytočnostiam a mravne škodlivým veciam som
venoval veľa času?

V spoločnosti
Záleží mi na rozvoji a prospechu ľudskej spoločnosti, alebo žijem len sám pre seba? Vyhýbal som sa spolupráci vo
verejnom živote pri uplatňovaní zásad spravodlivosti, spoločenského rozvoja, osobnej a náboženskej slobody?
Prispieval som svojou službou k dobru celej spoločnosti?
Rešpektoval som právo iných ľudí na pozemské dobrá? Pristupoval som s tvrdosťou a chladom k blížnym, osobitne k chudobným, slabým, starcom a cudzincom? Mal som pochopenie pre núdznych a ochotu pomáhať im? Užíval som majetok tak, aby som ním konal službu aj iným?
Podporoval som chudobných a núdznych? Nedávam druhým pocítiť svoj dar ako almužnu?
Pamätal som na hmotné potreby farnosti a Cirkvi? Spolupracujem na charitatívnych a cirkevných dielach?

 

Hriechy proti cudziemu a spoločnému majetku

Závisť
Stále som sa porovnával s inými? Trápil som sa kvôli úspechu iných? Iným ľuďom som závidel väčšie možnosti,
majetok, veci, peniaze? Nespravodlivo som túžil po cudzom majetku? Premáhal som v sebe závisť?

Svojvoľnosť pri nadobúdaní majetku
Dávam sa do prác podľa toho, čo z toho mám, a nie podľa toho, či je to správne? Ide mi len o zisk, bez ohľadu na
iných a na mravné zásady? Akým spôsobom získavam peniaze? Svedomitou prácou, prehnaným zhonom,
nečestnými obchodmi, hazardnými hrami?

Márnotratnosť
Dokázal som zachovávať správnu mieru pri užívaní veci? Dávam si pri nadobúdaní nových vecí otázku: Naozaj to
potrebujem? Poddávam sa každej nezriadenej túžbe po veciach a nakupujem zbytočnosti bez uváženia? Nechám sa
viesť preexponovanou reklamou a kupujem si hneď každú novinku? Podlieham nezriadeným túžbam po luxusnom
tovare? Vytváram si násilné umelé potreby nad svoje možnosti v móde, v bytovom zariadení, v cestovaní?
Podľahol som štýlu konzumnej spoločnosti natoľko, že stále viac potrebujem? Veci už prestali slúžiť mne a ja som
začal slúžiť im, stal som sa ich otrokom?

Nedostatok zodpovednosti
Nechránil som cudzí majetok pred škodou alebo krádežou, keď som to mohol ľahko urobiť? Nechránil som verejný
majetok?

Podvod
Zneužil som dôverčivý vzťah iných a podviedol som ich? Podvodom som si prisvojil alebo poškodil cudzí majetok?
Neštítil som sa podvodu a lži pri uzatváraní zmluvy? Dodržiaval som zásady uzavretých majetkoprávnych zmlúv a
plnil som záväzky voči druhým?
Pri predaji nejakej veci dopustil som sa úmyselného podvodu? Pri obchodnej činnosti obohacoval som sa na úkor
iných (používanie falošnej miery a váh, predražovanie tovaru, kazenie kvality, zatajenie chýb, lživé vychvaľovanie,
využívanie neskúsenosti iného)? Služba zákazníkovi stávala sa mi vedľajšou?
Zneužíval som peniaze na podvody a úplatky? Nezákonnými cestami a podplácaním úradníkov snažil som sa zatajiť časť zdaniteľnej hodnoty pri platení spravodlivých daní? Podvodom som sa snažil dosiahnuť podpory a štátne príspevky? Uvádzal som falošné údaje pre dobro iných alebo som ho zneužíval len pre svoje obohatenie?
Neoprávnene som prijímal úplatky? Napomáhal som klamanie štátu pri platení spravodlivých daní?

Úžera
Využíval som núdzu požičiavajúceho tým, že som žiadal nespravodlivo vysoké úroky? Od kupujúceho som žiadal
vysoké ceny? Od nájomcov som žiadal neprimerane vysoké nájomne?

Nespravodlivé poškodzovanie
Bránil som druhému dosiahnuť určitý majetok? Protiprávne som poškodil alebo zničil cudzí či verejný (obecný,
štátny, družstevný, cirkevný) majetok? Bolo to z vedomej nedbalosti, zo zlomyseľnosti, z nenávisti, alebo z
nepriateľstva? Narábal som šetrne s cudzími vecami? Urobil som škodu pri jazde na motorovom vozidle? Napravil
som škodu, ktorú som zapríčinil?

Krádež
Chcel som niečo ukradnúť i keď sa mi to nepodarilo? Spolupracoval som pri krádeži skutkom, radou, rozkazom,
súhlasom, mlčaním? Prijal alebo kúpil som ukradnutú vec? Kradol som niečo? V akej hodnote? Ako často?
Jednotlivcovi alebo zo spoločného vlastníctva? Pytliačil som? Pri použití násilia alebo hrozby násilím vydieral som
od niekoho peniaze alebo iné cenné veci? Vrátil alebo nahradil som ukradnutú vec? Nahradil som škody zavinené
krádežou, lúpežou, poranením, zmrzačením, vraždou? Ponechal som si nájdené veci, alebo pokúsil som sa hľadať
ich vlastníka? Vlastním veci, ktoré mi nepatria? Vrátil som požičané veci? Robil som ľahkomyseľné dlhy? Vrátil
som pôžičku a v takej hodnote, ako som si požičal? Platil som povinne dane a účty?

 

Ochrana cti
8. Neprehovoríš krivého svedectva proti svojmu blížnemu.
Boh je pravda. Človek, ktorý je Božím obrazom, tiež má byť pravdivým. Bez pravdivosti, úprimnosti a čestnosti
nikto nemôže byť kresťanom a nie je možné ani normálne spolužitie ľudí. Preto máme byť pravdiví voči Bohu,
spoločnosti a blížnemu. Ľudská reč je veľký Boží dar. Človek je povinný užívať ju len k dobrému, hovoriť pravdu. Reč má slúžiť pravde a láske v sebe, v iných i v spoločnosti. Každé slovo, ktoré neplní tento cieľ, má ničivé účinky? Osmy príkaz chráni česť človeka ako duchovnú hodnotu významnú pre jednotlivca i pre spoločnosť tým, že budeme pravdivo zmýšľať, hovoriť a konať. Zakazuje tiež poškodzovať dobré meno a česť seba i blížneho všetkým, čo ničí vzájomnú dôveru (klamanie, bezdôvodné podozrievanie, opovážlivé posudzovanie, ohováranie, osočovanie, prezradenie úradného alebo prirodzeného tajomstva). Nikdy nemáme hovoriť nepravdu. Ale niekedy z vážnych príčin nemusíme alebo nesmieme povedať celú pravdu.

Pravdivosť a čestnosť voči Bohu
Aký som mal svetonázor, čo sa týka Boha, náboženstva, večnosti, posledného zmyslu človeka? Uznával som
autoritu Boha, Ježiša Krista, jeho Cirkvi? Formoval som si život podľa náboženských právd a podľa Božích zámerov so mnou? Je moje náboženské správanie pred ľuďmi úprimné a pravdivé?
Zachovával som vernosť Kristovi, ktorej záväzok som prijal vo sviatostiach (krstný sľub, sľub manželskej vernosti,
sľub kňazskej poslušnosti a služby Kristovej Cirkvi, sľub čistoty)? Obnovoval som svoju vernosť v pokání?
Oživoval som ju vo svätom prijímaní? Je kresťanstvo skutočne mojím svetonázorom? Vydávam o ňom svedectvo?
Som o svojom svetonázore presvedčený? Nie som rozpoltený? Nechal som sa v otázkach viery ovplyvniť masou a
verejnou mienkou? Stiahol som sa na pozície všeobecnej humanity? Vzpieral som sa Božiemu hlasu a volaniu
milosti? Kvôli vonkajším okolnostiam života zanechal som náboženské presvedčenie? Nežijem v plnej pravde podľa svedomia a Božej pravdy? Prestal som poznávať a uznávať mravné hodnoty? Hriechy mi zatemnili srdce a pýcha ich nechce uznať ako vinu? Dal som tým pohoršenie iný?

Pravdivosť a čestnosť voči sebe.
Záleží mi na tom, aby môj život bol pravdivý? Chcem spoznávať pravdu a podľa nej žiť? Nechcel som vidieť a
uznať pravdu v určitých nepríjemných skutočnostiach pod rozličnými zámienkami (fixná idea, pracovná
zaneprázdnenosť, pohodlný život, zábava, životné tempo, priateľstvo)? Utekal som pred pravdou, bagatelizoval
som skutočnosť, klamal som sám seba? Bol som ochotný kvôli pravde prekonávať ťažkosti?
Vlastnou vinou som sa odvrátil od vyšších hodnôt a nižšie hodnoty som povýšil na ich miesto? Prestal som
rozlišovať dobro od zla? Bol som ľahkoverný a nekritický som prijímal všetko, čo počujem? Zovňajškom som sa
pokúšal zastrieť vnútornú prázdnotu? Napodobňoval som filmové hviezdy, športovcov a populárne osoby, ktoré sa
ku mne vôbec nehodia? Žil som len povrchne? Vyhýbal som sa povinnostiam?
Bol som pravdivý sám pred sebou? Zhodovali sa moje myšlienky, slova a skutky? Bol som úprimný, opatrný a
pravdovravný v reči? Zvažoval som jej motiváciu? Pri rozprávaní som rád preháňal, hádzal okolo seba citáty, heslá,
frázy? Vyberal som si zo skutočnosti len určité veci (senzácie, pikantérie)? Bol som obozretný pri výklade
historických a politických udalostí? Videl som javy schematicky (len čierne a biele)? Dokázal som mlčať, aby som v
sebe urovnal veľké pravdy a problémy? Mnohovravnosťou bral som váhu a hĺbku svojim slovám? Pretvaroval som
sa pri činnosti? Z pretvarovania alebo zo strachu som konal proti svedomiu?
Základom mojej cti bola prirodzená a nadprirodzená podobnosť s Bohom a život v Božej milosti? Alebo zakladal
som si svoju česť na náhodných vonkajších prednostiach (krása tela, obratnosť, telesná sila, bohatstvo, pôvod)?
Staval som česť pred ľuďmi nad česť pred Bohom?
Vážil som si seba? Uznával som svoju hodnotu, ktorú mám pred Bohom? Ponižoval a znevažoval som sa v
myšlienkach, slovách a skutkoch? Cenil som si dary, ktoré som dostal od Boha? Pokorne som ich využíval pre
šírenie Božej cti?
Živil som prirodzenú túžbu po cti duchom lásky? Robil som dobro len pre svoju česť? Poznal som hranice vlastných schopností? Povyšoval som sa z pýchy, domýšľavosti, márnomyseľnosti? Namýšľal som si vlastnosti, ktoré nemám? Podľahol som ctižiadosti? Vyhľadával som priazeň, chválu a obdiv? Túžil som byť stredobodom v spoločnosti? Chvastal som sa? Hľadal som česť i za cenu škody iných? Chránil som si česť nedovolenými prostriedkami? Primerane som si chránil česť zo správnej pohnútky? Bol som ľahostajný voči vlastnej cti? Dokázal som sa otvorene priznať k svojim chybám a nedostatkom? V nezriadenej sebaláske som sa vyhováral a zľahčoval svoje chyby? Utekal som pred napomenutím? Nechal som sa omámiť chválou či znechutiť urážkou? Dokázal som prijímať urážky a potupy, pokiaľ neohrozovali moju sociálnu česť a pôsobnosť?

Pravdivosť a čestnosť voči iným ľuďom
Je mi jasné, že úcta voči iným ľuďom má svoj základ v ich podobe na Boží obraz? Formoval som si svoje
spoločenské vzťahy podľa náboženských právd, alebo nechával som sa ovplyvňovať sebectvom či povrchnou a často nespravodlivou verejnou mienkou?
Je môj vzťah voči ľuďom úprimný a pravdivý? Mal som úctu ku každej osobe? Rozvíjal som úctu a úprimnosť k
najbližším ľuďom (rodičia, deti, ďalší príbuzný, snúbenci, priatelia)? Vychovával som deti k pravdovravnosti? V
hádke, hneve, alebo v rozčúlení hovorím deťom pravdu bez lásky len preto, aby som im pohrozil? Ako vyzerá
moja úcta a pravdivosť na pracovisku (spolupracovníci, zamestnávateľ, zamestnanci, zmluvný partneri)? Ako je to s mojou úctou voči ľuďom v dopravných prostriedkoch, v obchode, na športových podujatiach? Stala sa mi úcta a
pravdivosť základným pravidlom pre rozvíjanie ľudských vzťahov a života spoločnosti? Pokladám pravdivých ľudí
za hlupákov? Mal som odvahu zastať sa pravdy? Sprevádzala moju pravdu rozumnosť a diskrétnosť? Narábal som s pravdou nemilosrdne, bez ohľadu na iných? Moja pravda slúžila láske? Pomáhala ľuďom, spájala ich, alebo ich delila a rozvracala? Pravdivé skutočnosti som zneužil ku škode blížneho? Svojimi rečami som
zapríčinil nepriateľstvo medzi ľuďmi? Robil som rozbroje dvojakými rečami? Neúprimne som lichotil?

Lož – nepravdivá výpoveď
Aký mám postoj ku lži? Stala sa mi už zvykom, životným štýlom natoľko, že si ju ani neuvedomujem? Osvojil som
si intrigy a podvody? Dokážem si priznať vlastné chyby, alebo zvaľujem svoju vinu na iného? Dovolil som, aby bol
potrestaný miesto mňa niekto iný? Zveličoval som? Pridával k reči? Neisté vydával za isté? Zatajil som pravdu,
ktorú som z úradu alebo z lásky mal povedať v záujme dobra? V prípade nevyliečiteľnej choroby a lekársky
predpokladanej blízkej smrti som neumožnil chorému prijať sviatosť zmierenia a pomazanie chorých? Klamal som
vo vážnej alebo menšej veci? Ako? Mlčaním, slovami, náznakmi v reči, nepriaznivým výkladom? Kde? Doma, v
škole, v práci? Podvádzal som pri hre? Falšoval som doklady? Prečo som klamal? Zo žartu, z ľahkomyseľnosti, zo
strachu pred blamážou alebo pred trestom, zo zbabelosti, z nenávisti, z túžby po zisku?
Uškodila moja lož niekomu materiálne (na majetku), morálne (na cti), duchovne (vo viere)? Dával som klamstvom
pohoršenie iným? Podľa možnosti snažil som sa o nápravu následkov klamstva?

Nesplnenie sľubu
Zaväzoval som sa nerozvážne nezmyselnými a nemravnými sľubmi? Dodržal som dané slovo? Dá sa na mňa
spoľahnúť? Obľúbil som si výhovorky? Plnil som svoje pracovné záväzky a povinnosti? V zamestnaní niečo
predstieram? Narušil som daný sľub?

Prezradenie tajomstva
Mal som úctu pred vnútorným svetom vlastnej i cudzej duše? Rátal som s vlastnou slabosťou, s citlivosťou iných
ľudí a so skutočnosťou boja medzi dobrom a zlom v nás a okolo nás? Otváral som svoje vnútro pred každým a
narobil som tým veľa pohoršenia?
Vyzvedal som sa na vnútorný život blížneho? Dával som nediskrétne otázky? Svojou zvedavosťou uviedol som
iných do rozpakov? Nedovolene a nepoctivými prostriedkami som získaval vedomosti o tajomstve jednotlivca či o
utajovaných skutočnostiach spoločnosti? Vynucoval som si vyjavenie tajomstva? Neoprávnene som počúval iných? Odpočúval som telefóny alebo komunikatívne prostriedky? Otváral a čítal som cudzie listy? Robil som to všetko zo zvedavosti alebo v snahe poškodiť druhému? Zachovával som tajomstvo mlčaním v slovách i správaním v gestách? Vyzradil som tajomstvo sľúbené alebo zverené (úradné)? Nespravodlivo som šíril získane tajomstvo? Zneužil som tajomstvo v neprospech druhého? Ublížil som tým niekomu na cti alebo majetku?
Používam získané informácie s rozvahou a diskrétne? Vyzrádzal som vnútorný život blížneho? Narušil som tým
priateľské vzťahy? Vynášal som tajomstvá a najdôvernejšie problémy rodiny a spoločenstva? Svojou
mnohovravnosťou pred zlomyseľnými ľuďmi narobil som veľa škody?
V situácii nespravodlivého výsluchu som naivne odpovedal na nediskrétne otázky? Svojím nedostatkom mlčanlivosti spôsobil som škodu jednotlivcom, náboženskému spoločenstvu či Cirkvi samotnej? Donášal som nepriateľom na iných? Písal som zlomyseľné a škodlivé anonymné listy?

Bezdôvodné podozrenie
Bol som v úsudkoch o iných ľuďoch zdržanlivý? Snažil som sa pravdivo zmýšľať o iných a v dobrom si vysvetľovať
ich konanie? Uznávam aj zásluhy iných? Snažím sa ospravedlňovať ich chyby? Chránim česť iných i za cenu obety?
Hľadel som na iných s predsudkami? Zatvrdilo a jednostranne som sa pridŕžal svojich predsudkov? Bez príčiny som podozrieval iných, nedôveroval im, podceňoval ich? Zasadzoval som sa za vytvorenie atmosféry pravdy a dôvery v rodine, na pracovisku, v spoločnosti?

Urážka
Trpezlivo a znášanlivo som počúval nepríjemné názory? Neláskavo som pohŕdal mienkou iných? Snažil som sa o
citlivý prístup k iným ľuďom? Urážal som sa pre maličkosti? Oddeľoval som sa od iných urážkami?
Zanedbával som vonkajšie prejavy úcty? Moje prejavy vypočítavosti a chladu prešli do vonkajšieho gesta?
Vyzývavo a pohŕdavo som odopieral pozdrav?
Strpčoval som život iným bezohľadnými rečami, zveličovaním ich chýb? Káral som aj vtedy, keď to nebolo
potrebné? Kresťanská úctivosť a zdvorilosť ustúpila u mňa hrubej hanlivej reči? Ukazoval som sa duchaplným na úkor iného prezývkami, ironickými poznámkami či výsmechom? Priviedol som mu zahanbenie? S nenávisťou som niekoho urážal? Pomstil som urážky? Napravil som osobnú urážku, nahradil som pripadnú škodu?

Ohováranie
Som obozretný, keď rozprávam o druhých ľuďoch? Alebo vyjadrujem sa o nich unáhlene, povrchne a jednostranne? Snažím sa ovládať svoju veľavravnosť? Kým pre seba mám množstvo výhovoriek, rozmazávam chyby druhých s farizejskou pýchou? Zvažujem svoje motívy a možné škody pri zverejnení tajných chýb blížneho?
Ohováral som niekoho? Bez potreby som rozprával o zlých vlastnostiach, chybách alebo skutkoch iného, čím som
narušil jeho dobrú povesť? Robil som to ľahkovážne, alebo s úmyslom poškodiť jeho česť? Svojimi rečami som
napadol aj česť rodiny previnilca? Neužitočne som rozprával o verejne známych pohoršlivých veciach?
Rád klebetím? Stalo sa mi už zvykom ohovárať neprítomných, či kritizovať predstavených? Som zdržanlivý pri
vyjadrovaní sa o chybách mŕtvych? Svojimi rečami so spôsobil utrpenie, nepokoj, zvady a nepriateľstva? Narušil
som nielen česť, ale aj zdravie a život niekomu? Dal som pohoršenie iným? Bez ohľadu na spoločné dobro šíril som
zlé informácie o iných v novinách?
Rád počúvam ohováračské reči? Podporujem takéto reči na pracovisku, v spoločnosti? Nezamedzil som poškodeniu dobrej povesti, ak som to mohol urobiť? Napravil som poškodenú povesť? Odvolal som svoje ohováranie? Zbavujem sa zvyku hovoriť o cudzích chybách?

Osočovanie
Ľahkovážne alebo dokonca zlomyseľne som vymýšľal chyby na iných? Hovoril som zle o iných, hoci som vedel, že
to neurobili? Podceňoval som niekoho? Zveličoval som chyby iných? Hovoril som o iných polopravdy vynechaním
niečoho dôležitého, vytrhnutím nejakej výpovede zo súvislosti? Prekrútil som reč na škodu niekoho? Nezodpovedne som pobádal aj iných k osočovaniu? Ľahkovážne som uveril takým rečiam? Ľahkoverne som takéto reči šíril ďalej? Svojimi výmyslami som niekomu zničil životné šťastie, prácu, postavenie? Odvolal som svoje výmysly?

Krivé svedectvo
Nepravdivo som svedčil pred súdom o niekom? Moja svedecká výpoveď bola jednostranná, nesprávna a
nezodpovedala skutkovej podstate? Obžaloval som niekoho falošne? Falošne som prisahal? Boha som robil svedkom svojich falošných slov? Udával som iných so zlým úmyslom? Donášal som reči na iných? Pre svoju sebeckosť som vedome zanedbal svedčiť o nevine blížneho? Neoprávnene som zapríčinil niekomu bezprávie, škodu a utrpenie? Odvolal som falošné výpovede?

Zdroj: www.orlov.fara.sk