Eucharistia – Prvé sväté prijímanie

Začneme krstom. Ak krst prijíma dospelý človek, v tej istej sv. omši na veľkonočnú vigíliu, počas ktorej bol pokrstený, má aj prvýkrát účasť na Eucharistii. To znamená, že v jednej sv. omši je pokrstený, ide na prvé sv. prijímanie a ak biskup miestnej diecézy dovolí, môže ho kňaz aj pobirmovať. Ak je však niekto pokrstený ako dieťa, prijíma iniciačné sviatosti postupne, podľa stupňa psychického vývoja a úrovne chápania. V minulosti, po Tridentskom koncile, mohli Krista v Eucharistii prijať prvýkrát deti, ktoré dosiahli dvanásty rok života. Až pápež svätý Pius X., 8. augusta 1910 dekrétom Quam singulari, povolil prvé sväté prijímanie deťom od siedmich rokov. Po 2. Vatikánskom koncile však Cirkev nehovorí o veku dieťaťa, ale hovorí:
„K udeleniu svätého prijímania deťom sa vyžaduje, aby mali dostatočné poznanie a boli dôkladne pripravené tak, aby podľa úrovne svojho poznania pochopili Krista a jeho náuku a mohli prijať telo Pána s vierou a zbožnosťou.“ (CIC Kán. 913-§1.)

Znamená to, že dieťa musí byť schopné pochopiť základné pravdy kresťanského náboženstva a musí byť na takom stupni psychického vývoja, že vie rozoznať obyčajný chlieb od eucharistického. Inak povedané: Vie pochopiť a vierou rozpoznať rozdiel medzi obyčajným chlebom a Ježišovým eucharistickým telom. Túto úroveň myslenia a rozpoznávania dosahujú deti okolo 8.-10.-tého roku života. V našej rožňavskej diecéze je určený vek, od kedy môže dieťa pristúpiť k 1. sv. prijímaniu, na 2. ročník základnej školy.
Keďže ide o deti, ktoré sú psychicky a sociálne závislé na názoroch a rozhodovaní rodičov, je veľmi dôležité, aby rodičia detí, ktoré majú ísť na 1. sv. prijímanie, žili svoj náboženský život príkladným spôsobom a aby prežívali Eucharistiu. Tým totiž spontánne rozvíjajú vieru svojich detí. Je mylné domnievať sa, že 1. sv. prijímanie detí prinesie veľké ovocie bez ďalšieho náboženského života. Je tiež mylné myslieť si, že dieťa bude dobre pripravené na 1. sv. prijímanie bez spolupráce a príkladu rodičov.
Kánon 914 hovorí:
„Povinnosťou predovšetkým rodičov a tých, ktorí sú na ich mieste, a tiež farára je dbať, aby deti, ktoré dosiahli užívanie rozumu, boli náležite pripravené a čo najskôr, po prijatí sviatosti zmierenia, prijali sväté prijímanie; farár musí tiež dbať, aby ku sv. prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli užívanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené.“ (CIC Kán. 914)

Prvé sv. prijímanie je veľká udalosť pre celú farnosť. A ja verím, že to nebudú len chvíle pekných šiat, veľkých slov, zlatých retiazok a preplnených stolov, ale aj chvíle úprimných obrátení a veľkého svedectva viery v milosrdného a láskavého Boha. A modlím sa za to, aby to boli chvíle skutočného stretnutia celých rodín s Kristom.