Modlitba Chvál

Je štvrtá nedeľa v mesiaci, večer 18:00. Kostolík v Treťom Hámre sa pomaly naplňuje ľuďmi z celej Hnileckej doliny, ale aj z Rožňavy a Brezna. Mám veľkú radosť, že sa počet veriacich, ale aj kňazov, na týchto chválach z mesiaca na mesiac zvyšuje. Je to znamenie, že sa v tejto doline čosi deje. Ľudia sú hladní po Bohu. Iste, pre niektorých je to niečo neznáme a tak ešte bojujú s otázkou: Isť tam, neísť tam…? Ďalší o tom radi počúvajú, ako o nejakej senzácii… a občas k tomu aj niečo pridajú… Ale je stále viac tých, ktorí sa s vierou naplno vkladajú do tejto modlitby. Faktom je, že v modlitbe chvál nanovo nachádzame a prežívame ten „oheň“ ktorí prežívali žalmisti a ľudia Biblie, ktorí milovali Boha. A tak je na mieste otázka: Čo to vlastne modlitba chvál je?

Sme zvyknutí na liturgiu, ktorá má presné pravidlá, pretože sa slávi v mene celej Cirkvi a práve jednota podstatných liturgických úkonov a symbolov to vyjadruje. Sme zvyknutí na naučené modlitby a na modlitby, ktoré majú svoju stabilnú formu, ako ruženec, litánie, atď. Avšak, keď skúmame Sväté Písmo, nachádzame v ňom spôsob modlitby, ktorému sme sa v našej Cirkvi trochu odcudzili. A to je spontánna modlitba v Duchu Svätom. Modlitba pod vplyvom Ducha Svätého. Biblia nás k tomu na mnohých miestach vyzýva: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“ (Kol 3,16) Duch nám v tejto modlitbe pripomína kým Boh je a aké veľké skutky pre nás vykonal. Vedie nás k poznaniu a prežitiu Ježišovej lásky. Človek po takomto poznaní nemôže zostať nečinný. Túži vyspievať kým Boh pre neho je a aký je, aký sa zjavil jeho srdcu. Hovorím „vyspievať“, pretože si v tej chvíli uvedomujete, že obyčajné slová nestačia. Je to podobné, ako keď sv. Ján z Kríža túžil opísať, čo zažil v mystickom zážitku a slovami to nevedel, tak skladal básne a piesne. Pre Izraelitov Starého Zákona to bola úplne normálna forma modlitby. „Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.“ (1Krn 16,9) Alebo kniha Judit v 16. kapitole hovorí: „Judita spievala: – Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, velebte a vzývajte jeho meno!“   Kniha žalmov je popretkávaná odkazmi na chvály: „Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním;“ (Ž 68,5)  Tento 68. žalm zároveň odhaľuje čosi zo sily modlitby chvál. Nielenže táto modlitba je vedená Duchom Svätým, ale ňou sa zároveň pripravuje človek pre stále nové poznanie Boha, pripravuje sa ňou „cesta“ pre novú skúsenosť. Preto sa veľakrát stáva, že ľudia, ktorí tam prídu iba ako diváci, zažijú mocný boží dotyk. Zároveň je to modlitba radosti a plesania, slobodného tešenia sa v „Otcovej blízkosti“. A v nemalej miere je to modlitba vo viere. V 2. knihe kroník v 20. kapitole je nádherná stať, ktorá hovorí ako stál kráľ Jozafát proti ohromnej presile Moabčanov a Amončanov. Izraeliti vzývali Pána a on im povedal: „Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!“ (2Krn 20,15b)  Jozafát na druhý deň nepostavil na čelo bojového zástupu „ťažkoodencov“, ale spevákov a hudobníkov a keď tiahli do boja, už dopredu vo viere oslavovali a chválili Pána za víťazstvo. Keď vyšli na vrch a pozreli sa do údolia, videli všade iba samé mŕtvoly nepriateľov. Boh im dal víťazstvo bez ich pričinenia. Uviedol nepriateľské vojsko do takého zmätku, že sa sami pozabíjali. A vojnovej koristi tam bolo toľko, že ju izraeliti tri dni odnášali. Potom to údolie nazvali Údolím chvály. Pri modlitbe chvál Boh často rieši naše problémy presne takým spôsobom. Ak mu načúvaš a spoznáš jeho vôľu, ak v ňu uveríš a napriek všetkým prekážkam a diablovým klamstvám dokážeš Boha chváliť vo viere už dopredu za všetko, čo chce v tvojom živote urobiť, Boh víťazí nad tvojimi problémami presne, ako v Jozafátovom prípade.

Chvály sú úžasnou modlitbou, kde nie iba človek robí nejaké úkony, ktorými oslavuje Boha, ale sám Pán koná a oslavuje sa v ľudskom živote. Je úžasné pozorovať ľudí, keď odchádzajú z chvál. Raz, po jednom chválovom zhromaždení v breznianskom farskom kostole, som videl dievčinu, ktorá s takou radosťou všetkých objímala. Prežila pred Bohom obrovskú radosť a slobodu a zrazu si uvedomila, akí sú pre ňu ľudia vzácni, hlavne Tí, ktorí s ňou zdieľajú jej radosť zo skúsenosti Boha. Tak veľmi by som si prial, aby všetci ľudia prežili ten neopísateľný Boží dotyk…!

                                                                                          Jozef Fričovský