Spovedník nie je notár

V juhotalianskom meste Bari v katedrále sv. Mikuláša odmietol spovedník rozhrešenie kajúcnikovi, ktorý žije ako rozvedený 12 rokov civilne sobášený. Dotyčný poslal sťažnosť listu La Gazzetta del Mezzogiorno. Dožadoval sa „milosrdenstva pápeža Františka“. Bol toho názoru, že každý, kto sa spovedá, musí dostať rozhrešenie.

Takáto požiadavka, ktorá predpokladá akýsi automatizmus, je absurdné tvrdenie, odpovedá známy odborník v oblasti teológie a liturgie Mons. Nicola Bux, ktorý je konzultorom rímskych dikastérií a autorom mnohých kníh.

La Gazzetta del Mezzogiorno: Čo si o tom myslíte?

Nicola Bux: Kňaz je v spovednici súčasne sudcom a lekárom duší. Udeliť rozhrešenie znamená konkrétne vyslobodiť kajúcnika z pút hriechov. O tom, či sú k tomu splnené všetky predpoklady, rozhoduje kňaz, nie veriaci.

Ľútosť nestačí?

Skutočná ľútosť predpokladá u veriaceho pevné rozhodnutie zanechať hriech. Ježiš nepovedal hriešnikovi: Choď a pokračuj ďalej podľa svojho, ale „choď a viac nehreš“.

Kňaz teda nevidel splnené predpoklady, o ktorých hovoríte?

Zrejme. Nemôže očakávať rozhrešenie niekto, kto neurobí pevné rozhodnutie už nehrešiť.

A tu prichádza k slovu Rok milosrdenstva.

V tej veci panuje v poslednej dobe veľké nedorozumenie. Pravidlá sa nezmenili a kňazi sa majú držať odovzdanej náuky, všetci rovnakým spôsobom, rovnako, ako sa všetci sudcovia musia držať zákona. Bez výnimky. Tento koncept súdu platí ako samozrejmosť. Prečo očakávame, že v Cirkvi sa má obchádzať?

Je jasné, na ktorej strane Don Bux stojí…

Stojím prirodzene na strane Ježiša Krista. Nikto tu na zemi nemá autoritu meniť zákony jeho Cirkvi. Preto vydala synoda záverečný dokument, ktorý vo veciach eucharistie pre rozvedených a civilne sobášených absolútne nič nemení.

Mnohí sa domnievajú, že pápež František má v úmysle tento kurz zmeniť.

To je ďalšie veľké nedorozumenie. Kardinál Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, a tým tiež strážca katolíckej viery, povedal veľmi jasne: „Náuka Cirkvi nie je teóriou, ktorú vymysleli ľudia. Učiteľský úrad pápeža ani biskupov nie je nadriadený nad Božie Slovo“.

Podľa listu nášho čitateľa kňaz ho pokladal za ešte väčšieho hriešnika.

A za čo máme obviňovať kňaza? Nerozlučnosť manželstva hlása v evanjeliu Ježiš Kristus. A svätý Pavol varuje pred nehodným prijímaním sviatostí. Ako môže niekto žiadať o prístup k Eucharistii, keď opustil zväzok s vlastnou ženou a uzavrel ďalší s inou ženou? To je rozpor sám o sebe. A podľa listu sú tu ešte ďalšie rozpory.

Čo tým myslíte?

Predovšetkým východisko. Čitateľ označuje sám sebe za veriaceho katolíka, ale súčasne za znovu sobášeného rozvedeného, ktorý porušuje nerozlučnosť manželského zväzku. Potom píše o „náhlej nálade“ ktorá ho po dvanástich rokoch priviedla k spovednici. Katolíci majú povinnosť spovedať sa minimálne raz za rok. Máme tu teda typický príklad „Kresťanstva značky vlastná stavba“. Čo je katolícke, to si určujem sám, a Cirkev a viera sa mi majú prispôsobiť. To je fenomén, pred ktorým pápež Benedikt XVI. naliehavo varoval.

Posledná otázka: Nie je Svätá brána v katedrále vlastná, zvláštna cesta pokánia?

I v tejto veci je potrebné urobiť si jasno. Hriech prináša so sebou tak ako trestný čin vinu a trest. Spoveď prinesie kajúcemu hriešnikovi rozhrešenie od viny, ale nie od trestu, ktorý je potrebné odčiniť v nadprirodzenej rovine. To je moment, kde zohráva zvláštnu úlohu Svätý rok: je to zvláštna cesta, ktorú je možné prirovnať k úplnej, alebo čiastočnej amnestii. Brány milosrdenstva boli, sú a budú vždy otvorené. Ale za obvyklých podmienok. A kňazi vedia, že ich nemôžu prehliadať, ani sa dať zastrašiť panujúcou verejnou mienkou.

Prevzaté z La Gazzetta del Mezzogiorno z roku 2016