Zoslanie Ducha Svätého

Potrebuješ zjavenie Ducha Svätého, potrebuješ ho veľmi. Potrebuješ poznať, že Ježiš bol vyvýšený a dôsledkom toho je vyliatie Ducha Božieho. Keď toto pochopíš, keď prijmeš to zjavenie, a budeme sa o to modliť aby sme ho dostali, vtedy vzklíči viera v Božie Slovo a nastane tá skúsenosť. Takže kľúčom je viera v srdci, tam hlboko v tvojej bytosti, nie v tvojej hlave. A viera v srdci je poslušnosť a vtedy dostaneš porozumenie. Keď sa niekto modlí, Pane verím, že mi chceš odpustiť, tak ten kľúč nezapadne v zámku, pretože Pán odpustil a v tom je obrovský rozdiel. Takže keď sa modlíš, Pane verím, že mi chceš odpustiť, Pane verím, že už ma prijmeš, ešte stále hovoríš, “nie som si istý, či to tak naozaj bude”. Ale keď učiníš pokánie a budeš hovoriť, ´verím, že si mi odpustil hriechy´, vtedy naplno pristupuješ k Bohu a objímaš to obrovské požehnanie. A k tomuto sa viaže skúsenosť tvojho života, k tomuto sa viaže víťazný život v Pánovi. S týmto je spojené to, že nebudeš padať každý druhý deň. Po tom čo si vyznával 300krát tú istú vecičku. Pretože táto skúsenosť sa stala v tvojom srdci a nie v tvojej hlave, pretože ona zasiahla celú tvoju bytosť a nie len tvoje slová, tvoj jazyk.

Tvoja viera musí začať rásť tým, že si sa spoľahol na to, čo urobil Boh a nie na to, čo možno raz urobí a ty nevieš kedy a takto to pôjde do smrti, a ty stále budeš z toho nešťastný. Ako náhle sa vierou spoľahneš na to, že Duch Svätý bol vyliaty, on začne pôsobiť. Keď budeš hovoriť, ´ja by som chcel, aby bol vyliaty ´, vedz, že to nie je cesta Ducha o ktorej je v Písme napísané. Vyhni sa teda frustrácii z toho, že by Duch Svätý neprišiel – On by strašne chcel a stojí rovno pred tebou, aby vstúpil. Ale keď ho ty vyznáš a budeš ho chváliť, budeš ho vyznávať, že je vyliaty na teba a budeš hovoriť, ´chválim ťa Pane, že si vyliaty na nás´, vtedy to prežiješ a On v tebe začne pôsobiť. Lebo nám nebol daný duch bojazlivosti, ale duch synovstva, ktorý volá Abba Otče, aleluja, ty si náš Otec – 2Tim 1,7; Gal 4,6.

                Ježiš nebude Pánom skôr alebo neskôr, On už Pánom je a ty musíš dovoliť aby to vošlo do teba a tam si začalo robiť čo chce. Viera v tebe si musí robiť čo chce, Božie Slovo si musí robiť v tebe čo chce. Lebo keď nebude, budeš si ty robiť čo chceš a to bude stáť za nič. Takže Ducha si už dostal a je to otázka viery. Modlil som sa s jedným, keď sme skončili, tak iba ticho odišiel a potom neskôr mu hovorím ´tak čo, deje sa niečo s tvojím životom?´ A on hovorí, že nič, len sa modlím ráno asi tri štvrte hodinu, čítam si Písmo prestávam mať problémy s nejakými tajnými hriechmi a podobnými vecami. Ja hovorím, to je ono, ty si prežil krst Duchom Božím, nejde o to, že si nič necítil, ty si prešiel možno viac ako niekto, kto cítil nejaké teplo alebo niečo také.´

                Čo je pokánie? Zmena mysle a konania: v srdci odmietam to, čo odmieta Pán Boh a robím to tak. Polovičné pokánie je keď si poviem, že Pán Boh by to tak vlastne nechcel, to by som tak nemal robiť, ale to je také hrozné, že to mi nejde, tak ja to urobím zasa. Krst – je to verejne vyznanie toho, čomu si uveril. Takže máš dve podmienky, ak si sa zmenil a ostatným ľuďom dal najavo svoju jednotu s Kristom tým, že si sa dal pokrstiť, tak Boh ti dáva dva dary. My sme prežili krst ako deti, pretože katolíci krstia svoje deti, tak my sa k tomu musíme priznať. My ho máme možnosť znovu vyznať, máte na to každú Veľkú noc pri obnove krstných sľubov, alebo keď ste pri krste dieťaťa máte možnosť obnoviť si krstné sľuby, máte sa priznať ku krstu. A dostal si dva dary. Boli ti odpustené hriechy? Boli. Bol na teba vyliaty Duch Boží? Bol.

Ale prejavy toho, čo sa deje v tebe sú rozličné. V Písme nie je popísané, čo pri vyliatí Ducha budeme cítiť. Ale bude to zreteľné, spoznáme to. Je zjavné, že apoštoli boli akýsi čudní, pretože všetci sa na nich pozerali a bolo to vidieť, že Duch Boží sa vylial, ale nie je tam nič napísané o tom ako sa cítili. Niekedy sú tie pocity podobné, ja som prežil obrovskú radosť smiech, zriekanie sa starých vecí, nechcel som nadávať, prežil som takéto veci, iní ľudia to prežijú tak, že do rána čítajú bibliu. Ja som sa modlil s jednou dievčinou a potom hovorí, došla som domov bolo deväť hodín alebo desať večer a začítala som sa do Písma. Bolo to také zaujímavé, že keď zdvihla hlavu rozvidnievalo sa a bolo 5:30 ráno. Išla do školy a každému rozprávala o Ježišovi a každý si myslel, že sa zbláznila. Aj to bol prejav Ducha. To spektrum skúseností je mimoriadne široké a každý ho prežije inak, môžu byť podobné, ale nemusia byť podobné, niekomu z vás sa môže stať, že začnete hovoriť niečo zvláštne, tomu sa hovorí dar jazykov. Niekomu sa môže stať, že sa ide s niekým modliť a zrazu mu hovorí, ty máš hriech tam a tam – to je dar poznania. Alebo sa s niekým modlíš a on sa uzdraví a ty povieš, ´jaj to som nechcel´. Môže sa ti stať čokoľvek, dajme len Duchu Svätému slobodu urobiť čo chce. Bol som na jednom stretnutí a tam som vyzval, otvorte sa pôsobeniu Ducha. Taká usporiadaná tichá modlitba to bola a potom mi jeden chlapec, hovorí, počúvaj keď sme sa modlili, tak sa mi zrazu začali tak pohybovať nohy a ja som vedel, že mám tancovať, ale hovoril som si, radšej nie, išiel som von tam som si zatancoval a vrátil som sa. Ja som mu hovoril, mohol si kľudne aj tam, Duch Svätý by sa neurazil. Inde sa jedno dievča modlilo za jedného ujka, ktorý mal takú dochrámanú roku, škaredo to vyzeralo, keď sa modlili sa mu uzdravila a ona keď to zbadala tak odpadla.

                Je pravda, že to v našej cirkvi často neprežívame, ale verím, že máte skúsenosti s vnútornou radosťou na omši. Alebo, že sa zmenila po modlitbe nejaká ťažká vec. Viem o jednom bratovi, s ktorým sme sa raz modlili na Silvestra, hovoril som – kto chce nech príde sem do stredu a môže odovzdať život Pánu Ježišovi; pomodlili sme sa tichučko, za neho, on povedal ďakujem, sadol si, a ja som si ešte povedal – asi to nebolo ono. Na druhý deň mi hovorí: od tej chvíle ako sme sa pomodlili som bol ako vymenený, chcel som prísť ku každému sa znovu predstaviť. Po pár mesiacoch mi povedal, že už nemá problémy so sebaukájaním. Dovtedy z toho hľadiska, že bol kresťan a že to považoval skutočne za nemorálnu vec, tak vybojoval to, že každý deň vyhral, ale zaspával s potom na tvári a hovoril si, ´dokázal som to neurobiť´. Po troch mesiacoch mi hovorí, ty počuj, ani mi nenapadlo, že by som bol nútený také niečo urobiť. To je pôsobenie Ducha Božieho.

                Peter to vysvetľoval, keď zostúpi Duch ako hovoril Joel, niektorí budú prorokovať, iní budú mať sny a iní budú mať videnia. Lenže všimnite si v Písme, že tam je akoby zjavné protirečenie. Tí apoštoli počuli hukot, bolo tam zemetrasenie, boli tam ohnivé jazyky, ale nikto neprorokoval, nikto nemal sny, nikto nemal videnia. Peter hovorí, ´veď toto je to, čo prorokoval Joel´, že budú sny budú videnia, budú proroctvá – ale tam neboli. A Joel nevie nič o jazykoch, nevie nič o ohni, nevie nič o zemetrasení. Vyzerá to akoby si Peter protirečil. Práve tu chcem poukázať na to, že napriek tomu, že tie znamenia tam akosi chýbali a prejavili sa úplne iné, (lebo Joel nič nehovorí o hovorení v jazykoch a Skutky hovoria, že to bol ten najväčší prejav toho, že hovorili jazykmi, keď boli naplnení Duchom Božím), že to bolo zjavné pôsobenie Ducha.

Peter tu nepovedal, ´naplnilo sa Joelovo proroctvo´, ale povedal, ´deje sa to, čo hovoril prorok Joel´. Ide tu o dianie sa určitej skúsenosti, ktorá je rovnakého druhu ako tamto predpovedané proroctvo. Peter povedal, že tieto veci Turíc patria do tej kategórie vecí, o ktorých povedal Joel, že Duch Svätý bude robiť. Takže to, čo sa tu teraz deje s vami, že možno hovoríte v jazykoch, plačete pri modlitbe alebo sa ľudia uzdravujú, je to, čo hovoril Joel, že sa bude diať, že toto sa rovná tamtomu a tým je povedané, že to spektrum duchovných skúseností je obrovské a Duch Svätý musí mať slobodu robiť, čo chce. My ho nesmieme obmedzovať ako to má vyzerať. Neznamená to, že keď niekto nebude nikdy hovoriť jazykmi, tak nebude spasený, tak nedostal Ducha Svätého. Je mnoho ľudí, ktorí majú obrovskú službu v Cirkvi, ktorí nehovoria jazykmi a ani to nepotrebujú, i keď môžem povedať, že je to najrozšírenejší dar, no nie najdôležitejší.

                Takže nie je dôležité ako sa to bude prejavovať, podstatné je, aby si ty dovolil Duchu Svätému, aby si robil čo chce a aby si to konal o čo ťa On požiada. Pretože ťa môže požiadať niekomu odpustiť, ako náhle to neurobíš, zapieraš jeho pôsobenie, jeho vedenie a oberáš sa o to, čo ti chce dávať. Môže ťa požiadať aby si sa s niekým modlil, aby si odstránil staré hriechy, aby si hovoril v jazykoch, môže ťa požiadať, aby si sa modlil za uzdravenie, aby si hovoril o Ježišovi, aby si kázal, aby si sa stal kňazom, manželom, aby si sa vrátil k rodičom, aby si sa vrátil do školy, toto všetko môže urobiť a ty mu daj slobodu, lebo keď to nebudeš robiť, budeš stále v stave snaženia sa o nejaký duchovný pohyb, o požehnanie o lepšiu a hlbšiu spoveď, lepší záväzok, ale to nebude fungovať. Chváľme ho za to, že na nás vylial svojho Ducha.

S použitím prameňov z knihy Normálny život kresťana, Ostrava ´92;

Autor: Branislav Škripek,  Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina