Liturgia hodín
– denná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi; modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici
Sväté písmo
- biblia on-line; vyhľadávanie; generovanie súradníc; konkordancie
Jozef Fričovský
Prinášame vám záznam Vianočného koncertu, ktorý sa uskutočnil na sviatok sv. Štefan 26.12.2017. Vystúpili na ňom: Chrámový zbor z Jakloviec, pod vedením Anny Keruľovej, so svojimi sólistami Luciou Korfantovou (organ, spev), Jozefom Miklušom (klarinet) a Denisom Jurtinusom (spev) a Andrea Pôbišová z Brezna (klavír a spev). Prajeme vám príjemné sledovanie.
Ježiš sa narodil, aby nám priniesol život. Prajem všetkým našim farníkom, ale aj všetkým návštevníkom našej webovej stránky, aby ste ten Ježišov život „zachytili“ vierou. Nech to dieťatko Ježiš zmení Váš život na svoj. Do Nového roku 2018 všetko najlepšie a stálu prítomnosť živého Ježiša vo Vašom osobnom živote praje Váš duchovný otec Jozef Fričovský.
Pri tomto videu sa človek naozaj môže modliť. Zároveň je to pre mňa osobne svedectvo o tom, ako dnes žije Cirkev. Pokiaľ vidím toľko mladých ľudí kľačať pred Sviatosťou Oltárnou a modliť sa, spievať chvály, pokiaľ vidím biskupa dvíhať ruky k modlitbe a vystierať ich k Ježišovi v Eucharistii, nemusím sa báť o budúcnosť Cirkvi.
Sme vlažní kresťania, pretože máme pocit, že tento svet je mocnejší, než Ježiš. Podsúvajú sa nám vždy iba názory, ktoré kresťanstvo a kresťanov zosmiešňujú. A my sa tým veľakrát necháme oklamať. Nadobúdame klamný pocit, že to všetko pomaly nemá zmysel. Ale vo svete je ešte stále dosť ľudí, ktorí skutočne milujú Krista. A to je pre mňa veľkou nádejou.
Toto video je trochu dlhšie, ale stojí za to. Takto v dnešnej modernej dobe žije Cirkev.
Jednou z najdôležitejších a zároveň najpodstatnejších súčastí sviatosti zmierenia je spytovanie svedomia. Je paradoxom, že najviac ho zanedbávajú tí, čo to najviac potrebujú. V tomto článku nájdete naozaj podrobné „Spovedné zrkadlo“ – pomôcku pri spytovaní svedomia. Občas sa vám možno bude zdať, že sa niektoré veci opakujú, ale sú to len rôzne uhly pohľadu na fakt, ktorým je hriech v našom živote. Verím, že vám to pomôže k dobrej príprave na predvianočnú sv. spoveď. Continue reading
Je štvrtá nedeľa v mesiaci, večer 18:00. Kostolík v Treťom Hámre sa pomaly naplňuje ľuďmi z celej Hnileckej doliny, ale aj z Rožňavy a Brezna. Mám veľkú radosť, že sa počet veriacich, ale aj kňazov, na týchto chválach z mesiaca na mesiac zvyšuje. Je to znamenie, že sa v tejto doline čosi deje. Ľudia sú hladní po Bohu. Iste, pre niektorých je to niečo neznáme a tak ešte bojujú s otázkou: Isť tam, neísť tam…? Ďalší o tom radi počúvajú, ako o nejakej senzácii… a občas k tomu aj niečo pridajú… Ale je stále viac tých, ktorí sa s vierou naplno vkladajú do tejto modlitby. Faktom je, že v modlitbe chvál nanovo nachádzame a prežívame ten „oheň“ ktorí prežívali žalmisti a ľudia Biblie, ktorí milovali Boha. A tak je na mieste otázka: Čo to vlastne modlitba chvál je?
Veľmi často počúvame rôzne odôvodnenia, prečo ľudia nechodia do kostola. Smutné je, že tieto veci počúvame od kresťanov. Skúste si to „preložiť“ takou formou, ako to je na nasledujúcom obrázku. Kliknite si naň:
Katechizmus Katolíckej Cirkvi (ďalej už iba KKC) hovorí:
„Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, taktiež sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.“ (KKC čl. 1293).
Tento článok KKC veľmi jasne hovorí, že každý pokrstený pokiaľ neprijal sviatosť birmovania, nedovŕšil ešte svoje začlenenie do Cirkvi. Nemá schopnosti k tomu, aby mohol žiť svoju vieru ako dospelý kresťan, ktorý už nerozvíja len svoju krstnú milosť pre vlastnú spásu, ale svedčí svojim životom pre spásu druhých. A tak bez prijatia sviatosti birmovania nemôže kresťan prijať sviatosť kňazstva, nemôže byť krstným rodičom, birmovným rodičom a nemal by prijať ani sviatosť manželstva, pretože všetky tieto stavy si vyžadujú svedectvo viery a k tomu on nemá pomazanie Ducha Svätého.
Keďže riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup, v minulosti nemohli byť birmovky často a tak sa robili výnimky, že mohol kresťan prijať sviatosť manželstva s tým, že si sviatosť birmovania pri najbližšej možnej príležitosti doplní. Zdá sa, že z toho sa rozšíril medzi kresťanmi názor, že sviatosť birmovania nie je potrebná pri uzatváraní manželstva. To však nie je pravda! Kódex kanonického práva (ďalej už iba CIC) v kánone 890 hovorí:
„Veriaci sú povinní túto sviatosť [birmovania] prijať v pravom čase; rodičia, duchovní pastieri, predovšetkým farári sa majú starať, aby veriaci boli na jej prijatie riadne vyučení a v príhodnom čase k nej pristúpili.”
Dnes, keď je možné vysluhovať sviatosť birmovania pravidelne, nikto už nemá výhovorku. Ak niekto neprijal sviatosť birmovania, tak nie preto, že nemá možnosť, ale preto, lebo o ňu nestojí, alebo nie je ochotný podstúpiť prípravu. Tá sa má konať presne podľa nariadenia diecézneho biskupa. Continue reading
Začneme krstom. Ak krst prijíma dospelý človek, v tej istej sv. omši na veľkonočnú vigíliu, počas ktorej bol pokrstený, má aj prvýkrát účasť na Eucharistii. To znamená, že v jednej sv. omši je pokrstený, ide na prvé sv. prijímanie a ak biskup miestnej diecézy dovolí, môže ho kňaz aj pobirmovať. Ak je však niekto pokrstený ako dieťa, prijíma iniciačné sviatosti postupne, podľa stupňa psychického vývoja a úrovne chápania. V minulosti, po Tridentskom koncile, mohli Krista v Eucharistii prijať prvýkrát deti, ktoré dosiahli dvanásty rok života. Až pápež svätý Pius X., 8. augusta 1910 dekrétom Quam singulari, povolil prvé sväté prijímanie deťom od siedmich rokov. Po 2. Vatikánskom koncile však Cirkev nehovorí o veku dieťaťa, ale hovorí:
„K udeleniu svätého prijímania deťom sa vyžaduje, aby mali dostatočné poznanie a boli dôkladne pripravené tak, aby podľa úrovne svojho poznania pochopili Krista a jeho náuku a mohli prijať telo Pána s vierou a zbožnosťou.“ (CIC Kán. 913-§1.) Continue reading
Páter Vojtech Kodet je veľmi známa osobnosť. Aj v prehrávačoch na našej webovej stránke nájdete jeho prednášky, ktoré sú veľmi pútavé. Keď ich človek počúva, vníma, že sú skutočne hovorené v Duchu Svätom. Ponúkame vám jeho prednášku o sv. omši, ktorú predniesol na konferencii Charizmatickej obnovy v Brne v roku 2005. Je veľmi pútavá a určite nám pomôže správne pochopiť prežívanie sv. omše a mnohých iných vecí s tým súvisiacich.
Pre spustenie videa kliknite na obrázok:
Na začiatok jedna otázka: Kvôli čomu prišiel Ježiš na zem? – Spasiť nás, vykúpiť nás, vziať na seba naše hriechy a choroby, ukázať nám, ako máme žiť, aby priniesol Ducha Svätého, otvoriť nebo… – Áno, všetko je to pravda. Jezuitskí odborníci na Bibliu vydávajú takzvanú Jeruzalemskú Bibliu. Je to Sväté Písmo, ktoré je opatrené mnohými poznámkami, ktoré v sebe obsahujú vždy najnovšie výskumy Sv. Písma. Ján Krstiteľ hovorí: ”Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. (…) On (Ježiš) vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.”(Mt 3,11) A práve v poznámkach spomínanej Jeruzalemskej Biblie sa hovorí, že toto je hlavný dôvod prečo Ježiš prišiel. Keď Boh stvoril muža a ženu, mali v sebe Ducha Svätého. A pretože zhrešili, stratili Ho. Predtým, ako zhrešili, počuli Boha ako sa s nimi rozpráva. Počuli Ho a stretali sa s Ním. Ale hriech spôsobil, že Duch Svätý od nich odišiel. Už nemohli viac Boha vidieť, počuť. Ale Boh to chcel napraviť. Áno, Ježiš prišiel, aby nás vykúpil a spasil z našich hriechov, aby vzal na seba našu hriešnosť, ktorú sme zdedili po Adamovi. A keď hriech z nás vyšiel, Ježiš nás mohol „pokrstiť“ v Duchu Svätom. Môže nás naplniť svojím Duchom. Ak sme stále naplnení hriechmi, nemôže nás naplniť Duchom. Continue reading
Potrebuješ zjavenie Ducha Svätého, potrebuješ ho veľmi. Potrebuješ poznať, že Ježiš bol vyvýšený a dôsledkom toho je vyliatie Ducha Božieho. Keď toto pochopíš, keď prijmeš to zjavenie, a budeme sa o to modliť aby sme ho dostali, vtedy vzklíči viera v Božie Slovo a nastane tá skúsenosť. Takže kľúčom je viera v srdci, tam hlboko v tvojej bytosti, nie v tvojej hlave. A viera v srdci je poslušnosť a vtedy dostaneš porozumenie. Keď sa niekto modlí, Pane verím, že mi chceš odpustiť, tak ten kľúč nezapadne v zámku, pretože Pán odpustil a v tom je obrovský rozdiel. Takže keď sa modlíš, Pane verím, že mi chceš odpustiť, Pane verím, že už ma prijmeš, ešte stále hovoríš, “nie som si istý, či to tak naozaj bude”. Ale keď učiníš pokánie a budeš hovoriť, ´verím, že si mi odpustil hriechy´, vtedy naplno pristupuješ k Bohu a objímaš to obrovské požehnanie. A k tomuto sa viaže skúsenosť tvojho života, k tomuto sa viaže víťazný život v Pánovi. S týmto je spojené to, že nebudeš padať každý druhý deň. Po tom čo si vyznával 300krát tú istú vecičku. Pretože táto skúsenosť sa stala v tvojom srdci a nie v tvojej hlave, pretože ona zasiahla celú tvoju bytosť a nie len tvoje slová, tvoj jazyk. Continue reading
