Odpustová slávnosť sv. Štefana Uhorského v Nálepkove

„… ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý““ (1 Pt 1, 15-16).

Svätého Štefana Uhorského, kráľa, patróna nášho kostola v Nálepkove, sme si uctili 19. augusta 2018. Ako býva zvykom cez odpustové slávnosti, po spišsky „kermeš“, svätú omšu celebroval hosť, ktorým bol dôstojný otec Dominik Markoš, kňaz pôsobiaci v Sliači.  Honosnosť svätej omše pozdvihli aj naši muži v baníckom odeve, ako už býva u nás zvykom. S oslavnými piesňami chválili Boha speváci nášho „nového“ nálepkovského chrámového zboru, za sprievodu Lucie Korfantovej z Jakloviec a Márie Sihelskej z Poltára. Potešilo nás, že pri slávnosti nás prišiel navštíviť aj náš rodák otec Marek Sopko, terajší kancelár Biskupského úradu v Rožňave.

Pri oslave nášho svätého patróna si znova a znova uvedomujeme Božiu blahosklonnosť k nám ľudom. Vo svätej homílii nám otec Markoš hovoril o odpustení a nekonečnej láske Boha. Je dôležité si uvedomiť, že odpustenie je prameň slobody a že ak my odpustíme a dáme ľudom  šancu, Pán Boh bude konať v našich životoch, pretože nie sme spútaní nenávisťou a sebaľútosťou. Veď vieme, že Ježiš nás vyzýva odpustiť  (Mt 18, 21-22). Nemáme bedákať nad dobou v ktorej žijeme ani nad miestom na ktorom sme sa narodili. My, ako kresťania, máme žiť pre prítomnosť Božieho okamihu. Pán Boh sa nepomýlil a vedel kam nás má poslať a kde máme pôsobiť. Tak ako sa  nepomýlil, že náš  kostol v Nálepkove je zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému, ktorý tiež nežil v ľahkej dobe, ale bojoval a ako správny kresťan sa ujal funkcie, ktorá mu bola daná od Boha. Verím, že začneme plnšie prežívať náš život ako Božie deti. Boh Otec čaká len na naše áno. Aby sme si raz každý na konci nášho života mohli povedať „Ja už nepochádzam z Hladovej doliny ale z Doliny živej viery.“

Autor: Katarína Jesseová